Holub

Domáci holub je stredne veľký vták, ktorý pochádza z divého holuba skalného (Columba livia). Ľudia ho chovajú tisíce rokov a súčasné domáce formy zahŕňajú širokú škálu veľkostí, farieb a schopností. Niektoré línie sa šľachtia na lety na veľké vzdialenosti s návratom domov, iné na akrobatické preklápanie vo vzduchu a ďalšie kvôli ozdobnému tvaru a peria. Ako skupina sú holuby pokojné, spoločenské a ochotné žiť v úzkom kontakte s inými vtákmi.

Holuby sa živia predovšetkým semenami a zrnom, pijú nasávaním (na rozdiel od väčšiny vtákov, ktoré zaklápajú hlavu dozadu), a mláďatá kŕmia mliečnym výlučkom z hrvoľa. Obidvaja rodičia sa striedajú pri sedení na vajciach aj pri kŕmení. Tieto vlastnosti robia druh pomerne nenáročným na chov a rozmnožovanie v porovnaní s mnohými inými vtákmi.

Holub chovaný v dobrých podmienkach sa dokáže skrotiť a spoznávať svojho chovateľa. Ide o kŕdľového vtáka, preto potrebuje aspoň jedného spoločníka svojho druhu. Holuby vyhovujú chovateľom, ktorí dokážu zabezpečiť čistú holubník, denné kŕmenie a pravidelný kontakt, nie ľuďom hľadajúcim domáceho miláčika voľne pobehujúceho po byte.

Komu tento druh vyhovuje

Holuby vyhovujú ľuďom, ktorí chcú vonkajšieho vtáka, ľahko kŕmiteľného a ochotného rozmnožovať sa. Zaujímajú milovníkov pretekov, výstav či akrobatického letu, ako aj rodiny ochotné denne kŕmiť a čistiť holubník. Menej sa hodia pre niekoho, kto chce vtáka voľne žijúceho v byte alebo ponechaného dlhší čas samého.

Domáce holuby sa navzájom líšia oveľa viac než ich divý predok. Cielené šľachtenie počas storočí prinieslo vtáky odlišujúce sa veľkosťou, tvarom tela, vzorom peria, štýlom letu a správaním. Medzi rozšírenými typmi opísanými tu je približne 25 samostatných plemien, zatiaľ čo celkový počet uznaných plemien vo svete dosahuje niekoľko stoviek.

Hlavné delenie odráža účel, na ktorý bol každý vták šľachtený. Úžitkové plemená sú veľké a chovajú sa na mäso. Pretekárske a poštové holuby sa šľachtia kvôli rýchlosti a schopnosti nájsť cestu domov na veľké vzdialenosti. Letecké plemená vykonávajú vo vzduchu osobité figúry, napríklad preklápanie alebo krútenie. Okrasné plemená sa chovajú kvôli tvaru, postoju a osobitostiam peria, nie kvôli letu.

Ako sa plemená triedia

Výstavné štandardy triedia holuby podľa účelu a telesných znakov. Kluby a štandardy opisujú ideálny tvar tela, vzor peria a postoj pre každé plemeno a rozhodcovia hodnotia vtáky podľa týchto opisov. U pretekárskych a leteckých línií majú výsledky vo vzduchu väčší význam než výstavné body, preto sa tieto vtáky vyberajú predovšetkým podľa toho, čo dokážu.

Domáci holub pochádza z holuba skalného, vtáka hniezdiaceho na skalách a rímsach v Európe, severnej Afrike a časti Ázie. Tento hniezdny zvyk uľahčil chov druhu, pretože vtáky ochotne prijímajú umelé rímsy a postavené úkryty namiesto prírodných skál. Ranní obyvatelia Blízkeho východu a Stredomoria chovali holuby kvôli mäsu a trusu, ktorý sa využíval ako hnojivo.

Písomné a archeologické záznamy radia holubiarstvo medzi najstaršie formy domestikácie vtákov, s dokladmi starými niekoľko tisícročí. Staroveké kultúry v Mezopotámii, Egypte a v okolí Stredomoria stavali holubníky a chovali holuby vo veľkom počte. Vtáky sa šírili spolu s ľuďmi po obchodných a osídľovacích trasách.

Schopnosť holubov nájsť cestu domov viedla k ich využitiu ako poslov. Vták odnesený ďaleko od svojho holubníka sa doň vracia, a táto vlastnosť sa prakticky využívala na komunikáciu počas mnohých storočí, vrátane vojnových období. Cielené šľachtenie na spoľahlivý a rýchly návrat dalo vzniknúť dnešným pretekárskym a poštovým líniám.

Od 18. storočia chovatelia v Európe, Ázii a inde vyšľachtili mnoho samostatných okrasných a leteckých plemien, pri ktorých ustálili znaky ako preklápajúci let, nafúknutý hrvoľ a vejárovitý chvost. Výstavy holubov a pretekárske kluby formalizovali štandardy a široká škála súčasných plemien odráža toto dlhé obdobie cieleného výberu.

Typický holub má zaoblené telo, malú hlavu s mäkkou mäsitou zónou (voskovicou) nad zobákom a krátky, mierne zahnutý zobák. Krídla sú silné a špicaté u letových plemien, nohy sú krátke so šupinatými prstami. Vzor divého holuba skalného je sivý, s dvoma tmavými pruhmi na krídle a leskom na krku, no domáce plemená ukazujú oveľa väčšiu rôznorodosť.

Medzi farbami sa vyskytuje sivá, biela, čierna, červená, hnedá, ako aj mnohé pruhované, škvrnité a strakaté vzory. Niektoré plemená majú hladké, priliehavé perie, iné nesú chocholy, goliere, opeřené nohy alebo zveličené znaky chvosta a hrvoľa. Veľkosť a proporcie tela sa výrazne líšia medzi drobnými leteckými typmi a veľkými úžitkovými plemenami.

Ako sa vzhľad líši medzi plemenami

Rozdiely medzi plemenami sú výrazné. Runt je šľachtený kvôli veľkej veľkosti, zatiaľ čo voláky, napríklad anglický volák, majú vysoký postoj a nafúknutý hrvoľ. Vejárovité plemená, ako indický a anglický vejárovitý, nesú široký vejár chvostového peria a vzpriamený postoj. Letecké plemená, ako birminghamský kotrmelec a tippler, si zachovávajú štíhlejšiu, na let pripravenú stavbu tela s minimom ozdobného peria.

Holuby sú od prírody spoločenské a žijú v kŕdľoch. Vnútri kŕdľa vytvárajú páry a spárovaný pár často zostáva spolu počas viacerých hniezdnych sezón. Obidvaja členovia páru sa delia o starostlivosť o hniezdo, čo je medzi vtákmi nezvyčajné a odráža spolupracujúce správanie zakotvené v druhu.

Vtáky komunikujú radom mäkkých vrkavých zvukov a rečou tela. Dvoriaci samec nafukuje krk, klania sa a krúži okolo samice. Holuby prejavujú silnú pripútanosť k svojmu holubníku a orientujú sa domov z diaľky, a práve tento inštinkt stojí v základe poštového a pretekárskeho holubiarstva. Nie sú agresívne vtáky, hoci samce bránia hniezdnu búdku a páry si konkurujú o miesto na hniezdenie.

Chované vtáky si zvyknú na chovateľa a dajú sa pokojne priblížiť aj vziať do ruky. Rýchlo sa zapoja do denného rytmu a naučia sa čas kŕmenia. Nuda a preplnenosť môžu vyvolať vyťahovanie peria alebo hádky, preto majú dostatočný priestor a stabilná štruktúra kŕdľa veľký význam.

Denná starostlivosť

• Každý deň poskytujte čerstvé zrno alebo krmivo pre holuby a čistú pitnú vodu
• Kontrolujte, či sú všetky vtáky aktívne, čulé a či prijímajú potravu
• Odstraňujte trus z bidiel a podlahy, aby holubník zostal suchý
• Overte, či vetranie funguje a či je holubník bez vlhkosti
• Sledujte príznaky choroby, zranenia alebo škodcov

Prostredie

• Vtáky umiestnite do suchého, dobre vetraného holubníka, ktorý nepúšťa dážď, prievan a predátorov
• Každému páru zabezpečte hniezdnu búdku a bidlá v rôznych výškach
• Vyhýbajte sa preplneniu, ktoré šíri choroby a spôsobuje hádky
• Poskytnite prístup k drobnému štrku a plytkému kúpeľu na starostlivosť o perie
• Holubník chráňte pred mačkami, potkanmi a dravými vtákmi

Úprava peria a zaobchádzanie

Holuby sa čistia a kúpu samy, preto potrebujú málo priamej starostlivosti o perie. Ponúknite plytký kúpeľ raz či dvakrát týždenne, aby si vtáky mohli udržiavať perie v poriadku. Vtáky beriete do ruky opatrne a pravidelne od mladého veku, aby zostali skrotené, pričom podopierate telo a skladáte krídla, aby sa cítili bezpečne. Pri zaobchádzaní kontrolujte nohy, perie a kloaku kvôli včasným príznakom problémov.

Holuby sú zrnožravce. Typická strava je zmes obilnín a strukovín, ako kukurica, pšenica, jačmeň, hrach a drobné semená, predávaná ako hotová zmes pre holuby alebo miešaná samotným chovateľom. Keďže holuby prehĺtajú semená celé, potrebujú prístup k drobnému štrku, ktorý sa hromadí vo svalnatom žalúdku a pomáha drviť potravu. Potrebujú tiež zdroje minerálov a vápnika, najmä nesúce samice tvoriace škrupinu vajec.

Rodičia kŕmia mláďatá hrvoľovým mliekom, výživným výlučkom vytváraným obidvoma dospelými v prvých dňoch po vyliahnutí, potom postupne prechádzajú na zmäknuté zrno.

Pochúťky, ako drobné semená, možno používať s mierou a ako odmenu pri zaobchádzaní, no nesmú nahradiť vyváženú zrnovú zmes. Doplnky vápnika a minerálov podporujú tvorbu škrupiny a zdravie kostí, najmä u vtákov v chove. Čistá čerstvá voda musí byť dostupná neustále, pretože holuby pijú často a znečistený zdroj šíri choroby.

Holuby sú vo všeobecnosti odolné a pri dobrom ustajnení a kŕmení žijú približne 6 až 15 rokov, niektoré jedince aj dlhšie. Väčšina zdravotných problémov pramení z vlhkých, preplnených či špinavých podmienok alebo zo znečisteného krmiva a vody. Chovateľ, ktorý udržiava holubník čistý a suchý a denne pozoruje kŕdeľ, väčšinu problémov zachytí včas.

Preventívna starostlivosť

• Udržiavajte holubník čistý, suchý a dobre vetraný
• Denne zabezpečujte čistú vodu a chráňte krmivo pred znečistením
• Vyhýbajte sa preplneniu a nové vtáky pred zaradením do kŕdľa karanténujte
• Pravidelne kontrolujte vtáky kvôli parazitom a zmenám trusu či hmotnosti
• Dodržiavajte harmonogram očkovania a odčervenia zodpovedajúci vašej oblasti a kŕdľu

Holuby sa dobre učia a majú silnú pamäť na miesta a rutiny. Poštové plemená možno vycvičiť na návrat z postupne väčších vzdialeností a mnohé holuby sa dajú naučiť vojsť do holubníka na povel, sadnúť si na ruku alebo prísť za krmivom. Výcvik stavia na prirodzenej pripútanosti vtáka k svojmu holubníku a na rýchlom osvojení si času kŕmenia. Pokojné, pravidelné cvičenia prinášajú lepšie výsledky než ponáhľané zaobchádzanie.

Ako začať

1. Nové vtáky nechajte zabývať sa v holubníku, aby ho brali ako domov ešte pred prvým vypustením
2. Skrocujte ich denným jemným zaobchádzaním a kŕmením z ruky
3. Naučte ich vchádzať do holubníka tak, že kŕmite iba vnútri, aby si osvojili návrat a vchádzanie
4. Pri poštových typoch začnite krátkymi výpustmi blízko holubníka a postupne zväčšujte vzdialenosť
5. Cvičenia udržujte krátke a konzistentné a vždy skončite v pokojnej chvíli

Holuby sa chovajú v holubníku, účelovo postavenom úkryte, ktorý ich udržiava suchými, vetranými a bezpečnými pred predátormi. Holubník musí prepúšťať svetlo a čerstvý vzduch bez prievanu vo výške bidiel a musí zabraňovať vniknutiu dažďa, mačiek, potkanov a dravých vtákov. Vnútri vtáky potrebujú bidlá, hniezdne búdky pre páry a voľný priestor na podlahe. Letecké plemená potrebujú aj bezpečnú zónu alebo voliéru na pohyb a poštové typy riadený prístup k vonkajšiemu vzduchu.

Kontrolný zoznam pri zariaďovaní

• Pred predátormi chránený holubník s bezpečnými dvermi, sieťou a plnou strechou
• Bidlá a samostatné hniezdne búdky pre chovné páry
• Kŕmidlá a nádoby s čistou vodou odolné voči znečisteniu
• Drobný štrk a minerálne zásoby na dosah
• Plytký kúpeľ a dobré vetranie počas celého roka

Holuby sú plodné a ľahko sa spárujú, keď majú dosť priestoru na hniezdenie. Vtáky zvyčajne dosahujú vek na rozmnožovanie približne v 5 až 7 mesiacoch, hoci mnohí chovatelia čakajú na plnú dospelosť dlhšie. Pár sa dvorí, buduje jednoduché hniezdo v búdke a samica znesie malú znášku.

Bežná znáška má dve vajcia znesené s odstupom dňa či dvoch. Obidvaja rodičia sa delia o sedenie na vajciach, ktoré trvá približne 17 až 19 dní. Po vyliahnutí obidvaja dospelí kŕmia mláďatá prvé dni hrvoľovým mliekom a potom ich prevedú na vyvrátené zrno. Mladé vtáky rýchlo rastú a hniezdo zvyčajne opúšťajú približne v štyroch až šiestich týždňoch. Páry môžu za sezónu vyviesť niekoľko znášok, preto chovatelia rozmnožovanie často regulujú podľa priestoru a účelu.

Je holub vhodný pre vás?

Holuby potrebujú vonkajší priestor na holubník, denné kŕmenie a vodu a pravidelné čistenie. Ide o kŕdľové vtáky, preto plánujte chov viac ako jedného. Časová záťaž je rovnomerná, nie ťažká: denné kŕmenie, kontrola a čistenie, plus údržba holubníka. Vtáky môžu žiť výrazne viac než desaťročie, preto je chov holubov viacročným záväzkom. Náklady zahŕňajú holubník a vybavenie vopred, potom priebežné náklady na krmivo, štrk a zdravotnú starostlivosť. Pred začiatkom zvážte miestne predpisy, susedov a priestor, ktorý viete poskytnúť.

Kde holuba získať

Vtáky sú dostupné od zavedených chovateľov a milovníkov holubov, miestnych holubiarskych klubov a útulkov pre vtáky, ktoré prijímajú nechcené či zatúlané domáce holuby. Zodpovedný chovateľ udržiava čisté holubníky, zdravý chov a jasné záznamy a odpovie na otázky o pôvode a histórii vtáka. Osobná návšteva umožňuje overiť podmienky a zdravotný stav vtákov pred kúpou alebo osvojením.