Andulka

Andulka vlnkovaná je drobný zástupca radu papagájov, pôvodom zo suchého vnútrozemia Austrálie. V chovateľskej praxi sa jej hovorí jednoducho andulka, v anglicky hovoriacich krajinách aj "parakeet". Patrí medzi najrozšírenejšie chované vtáky na svete a je cenená pre malú veľkosť, spoločenskú povahu a schopnosť napodobňovať reč.

Andulky sú kŕdľové zvieratá. Vo voľnej prírode žijú v skupinách, ktoré môžu čítať stovky až tisíce jedincov, a putujú krajinou za semenami tráv a vodou. Táto sociálna povaha pretrváva aj v zajatí: andulka chovaná samotne potrebuje pravidelný kontakt so svojím chovateľom, a preto sa mnohé chovajú v pároch alebo v malých skupinkách. Komunikujú takmer neprestajne pípaním, štebotaním a kontaktnými volaniami.

Jedna andulka váži približne 30 až 40 gramov a meria asi 18 centimetrov od hlavy po chvost. Napriek drobnému telu je tento vták aktívny a potrebuje každý deň čas mimo klietky na let a pohyb. Pri dôslednej starostlivosti môže byť andulka dlhoročným spoločníkom, ktorý sa často dožíva desiatich a viac rokov.

Pre koho je tento vták vhodný

Andulka vlnkovaná vyhovuje chovateľom, ktorí chcú interaktívneho drobného vtáka bez nárokov na priestor, hluk a náklady spojené s veľkým papagájom. Do bytu sa hodí dobre, pretože jej ozývanie sa je tichšie než u väčších papagájov. Je rozumnou voľbou aj pre pozorné deti pod dohľadom dospelého. Ľudia, ktorí sú neustále na cestách alebo sa vtákovi nemôžu venovať denne, by mali zvážiť chov dvoch vtákov, aby mala andulka spoločnosť.

Andulka vlnkovaná je jeden druh, nie skupina samostatných plemien. V tomto katalógu preto existuje jediná uznaná forma. To, čo pôsobí ako rozmanitosť, je výsledkom cieleného šľachtenia na farbu, kresbu a veľkosť v rámci tohto jedného druhu. Chovatelia bežne delia chované andulky do dvoch praktických skupín: voliérovú alebo prírodnú andulku, ktorá si zachováva veľkosť blízku vtákom v Austrálii, a výstavnú andulku, šľachtenú na väčšie telo, plnšiu hlavu a výraznejšie kresby.

Ako sa odrody triedia

Keďže existuje iba jeden druh, klasifikácia v rámci andulky vychádza zo vzhľadu, nie zo samostatných plemien. Chovatelia delia vtáky podľa farby (zelená, modrá, žltá, biela a sivá rada), podľa kresby (normálna, opalín, spangle, strakatá a ďalšie) a podľa veľkostnej triedy (voliérová oproti výstavnej). Chovateľské kluby a výstavné štandardy opisujú tieto odrody podrobne, no všetky patria k tomu istému druhu: Melopsittacus undulatus.

Andulka vlnkovaná sa vyvinula v suchých vnútrozemských oblastiach Austrálie, kde existuje už dávno pred príchodom človeka. Pôvodní obyvatelia strednej Austrálie tohto vtáka dobre poznali a bežný anglický názov "budgerigar" sa zvyčajne odvodzuje od slova z jazyka austrálskych domorodcov. Druh sa prispôsobil drsnému, nevyspytateľnému podnebiu tak, že žije v pohyblivých kŕdľoch, ktoré na veľké vzdialenosti sledujú dážď a klíčiace trávy.

Európski prírodovedci zaznamenali andulku začiatkom 19. storočia. Anglický prírodovedec John Gould vtáka opísal a okolo roku 1840 priviezol prvé exempláre do Británie, po čom sa záujem rýchlo rozšíril po celej Európe. Živé vtáky sa dovážali z Austrálie vo vzrastajúcom počte a chovatelia postupne začali zakladať vlastné chovné populácie namiesto spoliehania sa na dovoz.

Od polovice 19. storočia sa andulka stala módnym klietkovým vtákom v Británii aj na kontinentálnej Európe. Chov v zajatí priniesol prvé farebné mutácie, najskôr žltú a potom modrú formu, čo ešte zvýšilo dopyt. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia sa venovaní chovatelia a vtáčie spolky snažili tieto farby ustáliť a zdokonaliť.

Austrália neskôr obmedzila vývoz svojej pôvodnej fauny, takže dnešná svetová populácia domácich andulok pochádza takmer výhradne z vtákov chovaných mimo Austrálie počas mnohých generácií. Výstavná andulka (v angličtine označovaná aj ako "English budgie") vznikla práve týmto šľachtením na väčšiu veľkosť a výraznejšie kresby, zatiaľ čo andulky z bežných chovateľských predajní zostávajú veľkosťou a proporciami bližšie k pôvodnej divokej forme.

Andulka vlnkovaná má kompaktné, aerodynamické telo stavané na rýchly a obratný let. Prírodná forma je na spodnej strane zelená, s hlavou žltej farby a jemným čiernym šupinovitým vlnkovaním na chrbte, krídlach a zadnej časti hlavy. Pod tvárou sa nachádza rad drobných čiernych hrdelných škvŕn a modrofialové líčne škvrny. Chvost je dlhý a zúžený, zobák krátky a hákovitý, typický pre papagáje. Chov v zajatí pridal k tejto základnej forme modré, sivé, biele, žlté a mnohé kreslené odrody.

Ako sa vzhľad líši

Hlavný viditeľný rozdiel je medzi voliérovým a výstavným typom andulky. Výstavné andulky sú citeľne väčšie, majú širšiu hlavu a plnší predný profil a ich lícne škvrny a vlnkovanie sú výraznejšie. Farba a kresba sa výrazne líšia v oboch typoch. Voskovica, mäkká oblasť nad zobákom, býva u dospelých samcov modrá a u chovných samíc hnedastá až hnedá, čo pomáha pri určovaní pohlavia u mnohých farebných odrôd.

Andulky sú od prírody kŕdľové vtáky, takže sociálny kontakt je jadrom ich správania. V skupine sa navzájom čistia, kŕmia partnera a udržiavajú neustály prúd kontaktných volaní. Andulka chovaná samotne sa silno naviaže na svojho chovateľa, ale potrebuje častý kontakt, aby bola spokojná. Dva a viac vtákov sa vzájomne zabávajú, hoci vtáky, ktoré majú intenzívnu spoločnosť iných andulok, sa s ľuďmi niekedy zblížia menej.

Druh je počas dňa aktívny a zvedavý, strieda výbuchy letu a šplhania s obdobiami čistenia peria a odpočinku. Andulky komunikujú najmä zvukom: bzukľavým spevom, ostrými kontaktnými volaniami a tichým štebotaním, keď sú uvoľnené. Mnohé sa naučia napodobňovať reč a bežné zvuky domácnosti, pričom samce bývajú väčšinou lepšími rečníkmi. Dôležitá je aj reč tela, vrátane zdvihnutého peria na hlave, roztiahnutého chvosta a škrípania zobákom, čo je znak pokojného, vyrovnaného vtáka.

Denná starostlivosť

• Každý deň dopĺňajte čerstvú vodu a krmivo, odstraňujte šupky zo semien a nezjedenú čerstvú stravu
• Umožnite pod dohľadom čas mimo klietky na let a pohyb v miestnosti bezpečnej pre vtáky
• Venujte čas rozprávaniu a kontaktu s vtákom, najmä ak žije sám
• Priebežne odstraňujte trus a vymieňajte znečistenú podstielku klietky
• Krátko skontrolujte, či má vták normálne držanie tela, dýchanie a trus

Prostredie

• Klietku umiestnite mimo priameho prievanu a mimo výparov z kuchyne
• Udržiavajte stabilnú izbovú teplotu; vyhýbajte sa náhlemu ochladeniu aj prehriatiu
• V noci klietku prikryte alebo stlmte svetlo, aby mal vták 10 až 12 hodín pokoja
• Ponúknite bidielka rôzneho priemeru na podporu zdravia nôh
• Striedajte hračky, aby bol vták psychicky zamestnaný

Úprava peria a manipulácia

Andulky si perie čistia samy a kúpanie od chovateľa nepotrebujú, hoci mnohé si obľúbia plytkú misku s vodou alebo jemné rosenie. Pazúriky aj zobák sa zvyčajne obrusujú prirodzene; prerastanie by mal posúdiť veterinár, nie chovateľ doma bez odborného vedenia. S vtákom manipulujte jemne a nechajte ho vystúpiť na prst namiesto uchopenia rukou, čo časom buduje dôveru.

Vo voľnej prírode sa andulka živí semenami tráv a iných nízkych rastlín. Vták kŕmený iba semenami často priberá a trpí nedostatkom dôležitých vitamínov, pretože semená majú vysoký obsah tuku a nízky obsah viacerých živín. Vyvážená strava v zajatí kombinuje peletový základ s menším množstvom semien a dennou dávkou čerstvej zeleniny. Tmavá listová zelenina, strúhaná mrkva a podobná zelenina dopĺňajú vitamíny a rozmanitosť. Ovocie možno podávať v malom množstve ako pochúťku. Prechod zo semennej stravy na pelety by mal byť postupný, keďže andulky niekedy nové potraviny prijímajú pomaly.

Pochúťky, doplnky a voda

Klasy prosa a malé kúsky ovocia používajte ako príležitostnú pochúťku a odmenu pri tréningu, nie ako každodennú stravu. Sépiová kosť alebo minerálny blok dodáva vápnik a pomáha udržiavať zobák v dobrom stave. Väčšina andulok na vyváženej strave nepotrebuje do vody pridávať vitamínové kvapky; pred podávaním doplnkov sa poraďte s veterinárom. Vodu vymieňajte za čerstvú každý deň a častejšie, ak sa do misky dostane krmivo alebo trus.

Andulky sú na svoju veľkosť odolné, no príznaky choroby dobre skrývajú, takže prvým signálom problému môžu byť len jemné zmeny v správaní. Vták, ktorý sedí načechraný, prestane jesť alebo odpočíva na dne klietky, potrebuje okamžitú pozornosť. Bežná dĺžka života je približne 5 až 8 rokov, pri dobrej strave a starostlivej opatere sa vtáky dožívajú 12 až 15 rokov. Mnohé bežné problémy súvisia s nevhodnou, na semená bohatou stravou a nedostatkom pohybu.

Preventívna starostlivosť

• Kŕmte vyváženou stravou, nie len semenami
• Umožnite denný let na udržanie zdravej hmotnosti
• Udržiavajte klietku a kŕmidlá čisté, aby ste obmedzili riziko infekcie
• Nového vtáka pred zaradením k ostatným najprv izolujte v karanténe
• Naplánujte prehliadku u veterinára špecializovaného na vtáky a sledujte skoré príznaky choroby

Andulky sa na svoju veľkosť učia rýchlo. Väčšina sa dá ochočiť pomerne ľahko, ak sa s ňou od mladého veku zaobchádza jemne a dôsledne, a mnohé sa naučia vystúpiť na prst, prísť na zavolanie a predviesť jednoduché triky. Napodobňovanie reči je bežné, najmä u samcov, hoci nie každý vták bude hovoriť. Tréning funguje najlepšie v krátkych, pokojných sedeniach, v tichej miestnosti a s malými pochúťkami, napríklad prosom. Dôvera je na prvom mieste: vták, ktorý sa pri chovateľovi cíti bezpečne, sa učí oveľa rýchlejšie než ten, ktorého niekto chytá alebo naháňa.

Ako začať

1. Nechajte nového vtáka niekoľko dní zabývať sa, kým ho začnete brať do rúk
2. Sadnite si blízko klietky a rozprávajte potichu, aby si vták zvykol na vašu prítomnosť
3. Ponúknite pochúťku cez mriežky, potom z otvorenej dlane
4. Naučte ho vystúpiť na prst tak, že mu jemne pritlačíte prst na spodnú časť hrudníka, kým naň nevystúpi
5. Ak chcete, aby vták napodobňoval reč, opakujte slová jasne a dôsledne
6. Sedenia udržujte krátke, niekoľko minút, a ukončite ich pri úspechu

Andulky lietajú vodorovne, nie ako kolibrík na mieste, preto by klietka mala byť širšia než vysoká, aby poskytovala priestor na krátke lety. Pre jedného vtáka je minimálna klietka zhruba 45 až 60 centimetrov široká, pre viac vtákov alebo pri väčších nárokoch by mala byť väčšia. Rozstup mrežiek by mal byť okolo 1 centimetra, aby vták nemohol uviaznuť hlavou. Klietku umiestnite približne vo výške hrude alebo očí, opretú o stenu kvôli pocitu bezpečia, v miestnosti s denným ruchom, no mimo prievanu, priameho slnka a kuchyne. Klietka nenahrádza let: andulky stále potrebujú denný, pod dohľadom strávený čas mimo nej.

Zoznam vybavenia

• Široká klietka s bezpečným rozstupom mrežiek
• Niekoľko bidielok rôzneho priemeru vrátane prírodnej vetvičky
• Miska na krmivo a vodu plus sépiová kosť alebo minerálny blok
• Niekoľko hračiek, napríklad zvončeky, rebríky a hlodacie predmety
• Podložka klietky a vysúvateľný podnos pre jednoduché čistenie
• Tiché miesto alebo prikrývka na nočný odpočinok

Andulky môžu byť pohlavne dospelé už od približne 3 do 4 mesiacov veku, no zodpovední chovatelia s rozmnožovaním počkajú, kým vtáky dosiahnu aspoň jeden rok, keďže mladé samice majú vyššie riziko komplikácií. Andulky hniezdia v dutinách, takže pár potrebuje na rozmnožovanie hniezdnu búdku. Samica znáša vajcia každý druhý deň, zvyčajne štyri až osem v znáške, a sedí na nich, zatiaľ čo samec jej pomáha s kŕmením. Vajcia sa liahnu približne po 18 dňoch. Mláďatá sa liahnu slepé a bez peria, kŕmia ich obaja rodičia a hniezdo opúšťajú približne vo veku štyri až päť týždňov. Rozmnožovanie kladie na samicu vysoké nároky, preto je počas celého obdobia dôležitý zdroj vápnika a dobrá výživa.

Je andulka vlnkovaná vhodná pre vás?

Andulka vlnkovaná patrí medzi cenovo dostupnejšie a nenáročnejšie chované vtáky, no zostáva živým tvorom s dennými potrebami. Potrebuje každodenný kontakt, či už s človekom, alebo s druhou andulkou, a tiež klietku s priestorom na let a pod dohľadom strávený čas mimo nej. Pri dobrej starostlivosti sa vták dožíva viac než desať rokov, takže ide o viacročný záväzok, nie o krátkodobého domáceho miláčika. Andulky sa hodia do bytov, pretože sú tichšie než veľké papagáje, aj keď cez deň štebotajú. V domácnostiach s veľmi malými deťmi by mal byť každý kontakt s vtákom pod dohľadom, keďže je drobný a krehký.

Kde vtáka zohnať

Andulky možno získať od zodpovedných chovateľov, zo zverimexov aj z útulkov či adopčných organizácií pre vtáky. Dôveryhodný zdroj chová vtáky v čistých, priestranných podmienkach a vie zodpovedať otázky o veku, strave a zdravotnom stave vtáka. Zváženia hodná je aj adopcia, keďže andulky sa niekedy odovzdávajú do útulku, keď majitelia podcenia ich potreby. Nech vták pochádza odkiaľkoľvek, vyberte si takého, ktorý má jasné oči, je aktívny a dýcha tichým, pokojným spôsobom, a spočiatku ho držte v karanténe oddelene od ostatných vtákov.