St. Croix

St. Croix patrí medzi takzvané chlpaté ovce: namiesto vlny rastie na jej tele srsť. Táto srsť sa každý rok prirodzene zbavuje sama, takže plemeno nepotrebuje strihanie, zastrihávanie okolo chvosta ani kupírovanie chvosta. Spolu s pokojnou povahou je to nenáročné plemeno pre malé farmy a začínajúcich chovateľov.

Meno nesie podľa ostrova St. Croix na Amerických Panenských ostrovoch, kde sa jej predkovia formovali celé generácie v horúcom a vlhkom podnebí. Dospelé zvieratá majú malý až stredný rámec. Bahnice zvyčajne vážia 120 až 150 libier, barany 165 až 200 libier. Väčšina zvierat je jednofarebne biela, no vyskytujú sa aj plavé, hnedé a bielo-hnedé jedince.

Ovce St. Croix sú známe predovšetkým odolnosťou voči vnútorným parazitom, najmä hltancom slezovým (Haemonchus contortus). Zvieratá s výraznou odolnosťou potrebujú menej chemického odčervovania, a preto sa toto plemeno využíva aj v krížení zameranom na zvýšenie odolnosti stáda. Plemeno dobre znáša aj horúčavy a bahní sa počas väčšej časti roka, nie iba v jednom krátkom období.

Pre koho sa hodí

St. Croix je vhodná pre chovateľov, ktorí chcú mäsové ovce bez práce spojenej s vlnou. Srsť, ktorá sa sama zbavuje, odstraňuje náklady aj námahu strihania a odolnosť plemena voči parazitom znižuje potrebu odčervovania v teplom a vlhkom podnebí. Pokojná povaha uľahčuje manipuláciu rodinám aj nováčikom. Pre chovy zamerané na vlnu alebo textilné vlákno je plemeno menej vhodné, keďže neprodukuje využiteľné rúno.

St. Croix sa datuje k chlpatým ovciam, ktoré priviezli zo západnej Afriky do Karibiku počas koloniálneho obchodu, počnúc 17. storočím. Na ostrove St. Croix na Panenských ostrovoch sa tieto ovce cez mnoho generácií prispôsobili horúcemu a vlhkému podnebiu a silnému tlaku parazitov. Zvieratá, ktoré tieto podmienky neuniesli, sa nedožili ďalšieho chovu, a tak vznikla populácia s výraznou prirodzenou odolnosťou.

Ovce na ostrove sa niekedy nazývali Virgin Island White, čo odzrkadľovalo jednofarebne bielu srsť bežnú v tejto populácii. Po väčšinu svojej histórie ich miestni farmári chovali ako praktický zdroj mäsa, nie ako štandardizované výstavné plemeno.

V roku 1975 doviezli do Spojených štátov skupinu oviec St. Croix, pričom väčšina počiatočnej práce súvisela s výskumom na Utah State University. Výskumníci skúmali odolnosť plemena voči vnútorným parazitom a jeho schopnosť rozmnožovať sa mimo jedného pevného obdobia. Tieto vlastnosti pritiahli záujem chovateľov hľadajúcich mäsové ovce s nízkymi nárokmi na vstupy.

Z tohto základu sa St. Croix rozšírila po celej Severnej Amerike a stala sa súčasťou krížiacich programov, vrátane vývoja kompozitných línií chlpatých oviec. Neskôr v Spojených štátoch vzniklo chovateľské združenie, ktoré vedie plemenné knihy a podporuje toto plemeno.

St. Croix má vyváženú, stredne dlhú stavbu tela na čistých nohách a stojí v pozornom postoji. Hlavu nesie vzpriamene, tvár má holú, bez vlny, a uši sú stredne veľké a vyklonené do strán. Bahnice aj barany bývajú spravidla bezrohé, no niektoré barany môžu mať malé pahýle rohov. Určujúcim znakom je srsť: namiesto vlny má ovca chlpatý povrch, ktorý je hladký v teplých mesiacoch a v zime pod ním narastie krátka podsada, ktorá sa na jar zbaví.

Srsť a sfarbenie

Srsť je najvýraznejším znakom plemena. Na jar a v lete má zviera krátky, hladký povrch chlpov. Keď teploty klesajú, narastie hustejšia podsada, ktorá slúži ako izolácia, a s predlžujúcimi sa dňami sa opäť prirodzene zbaví. Keďže ide o srsť, nie o vlnu, nepotrebuje strihanie a nezaplsťuje sa tak, ako to býva pri vlne.

Prevažná väčšina registrovaných oviec St. Croix je jednofarebne biela. Objavuje sa aj plavá, hnedá a zmiešaná bielo-hnedá srsť, čo odráža rôznorodý karibský pôvod plemena. Pigmentovaná koža okolo očí, nosa a paznechtov je bežná a považuje sa za normálnu.

St. Croix je známa vyrovnanou, pokojnou povahou. Plemeno sa dá ovládať potichu, dobre sa pohybuje v stáde a bez väčšieho stresu si zvyká na bežnú manipuláciu. Bahnice sú starostlivé matky a pri bahnení sa s nimi spravidla dobre pracuje.

K ľuďom sú tieto ovce dobromyseľné a na známeho chovateľa si zvyknú, no zostávajú korisťou v prírode a neradi sa ocitnú v úzkom priestore alebo pod tlakom náhlenia. K cudzím ľuďom sú spočiatku opatrné a spoliehajú sa na bezpečie stáda, preto najlepšie funguje pokojný a predvídateľný pohyb. Medzi ostatnými hospodárskymi zvieratami sa pasú pokojne a dobre zapadnú aj do zmiešaných chovov viacerých druhov.

Barany bývajú väčšinou zvládnuteľné, no počas obdobia pripúšťania si vyžadujú bežnú opatrnosť, keďže vtedy môže byť ktorýkoľvek baran asertívnejší. Odolnosť plemena sa prejavuje aj v správaní na pastve: ovce aktívne vyhľadávajú potravu, využívajú dostupný úkryt a pri dostatočnej pastve len zriedka skúšajú pevnosť ohrady.

Bežná starostlivosť o St. Croix je jednoduchšia než pri vlnitých plemenách, pretože srsť sa zbavuje sama. Hlavnou pravidelnou úlohou je starostlivosť o paznechty, sledovanie parazitov a bežná kontrola zdravia stáda.

Úprava srsti a tela

• Strihanie, zastrihávanie okolo chvosta ani kupírovanie chvosta nie sú potrebné; srsť sa zbavuje každú jar
• Skontrolujte, či prebieha zhadzovanie srsti rovnomerne a úplne; uviaznuté chumáče podľa potreby uvoľnite rukou
• Paznechty upravujte približne každých 6 až 10 týždňov, alebo podľa toho, ako rýchlo dorastajú
• Počas zhadzovania srsti kontrolujte kožu, či nie sú prítomné poranenia, parazity alebo podráždenie

Pohyb

• Zabezpečte dennodenný prístup na pastvu na pasenie a pohyb
• Kde je to možné, striedajte pasienky, aby zostali zdravé a znížil sa výskyt parazitov
• Nechajte stádu dostatok priestoru na spoločný pohyb, keďže ovce sa pasú za chôdze

Prostredie

Plemeno dobre znáša horúčavy a vlhkosť, čo zdedilo po svojom karibskom pôvode. Napriek tomu potrebuje v lete tieň a suchý prístrešok bez prievanu, ktorý chráni pred vetrom, dažďom a chladom. Pevné oplotenie udrží stádo vnútri a predátorov mimo. Čistá voda a zdroj soli alebo minerálov musia byť k dispozícii nepretržite.

St. Croix je efektívny pastevec a darí sa jej pri strave založenej na tráve a kvalitnom sene. Plemeno premieňa pastvu na rast a mlieko účinne, takže väčšina zvierat mimo období vysokých nárokov potrebuje málo obilnín alebo žiadne. Náhlym zmenám krmiva je lepšie sa vyhnúť, pretože činnosť bachora závisí od stabilnej stravy. Čerstvá voda musí byť k dispozícii nepretržite, spolu s voľnými minerálmi bezpečnými pre ovce.

Maškrty a doplnky

Podávajte voľné minerály určené priamo pre ovce, ktoré udržujú nízky obsah medi a dopĺňajú selén tam, kde je ho v miestnej pôde nedostatok. Občas možno ponúknuť malé množstvo bezpečnej zeleniny či ovocia, no základ stravy má naďalej tvoriť krmovina. Výživu v neskorej gravidite a laktácii zvyšujte postupne, nie naraz.

St. Croix patrí medzi odolnejšie plemená oviec, čiastočne preto, že jej predkovia prežili silný tlak parazitov a náročné podnebie v Karibiku. Pri dobrej starostlivosti sa väčšina zvierat dožíva 10 až 12 rokov. Najvýraznejším zdravotným znakom plemena je odolnosť voči vnútorným parazitom, najmä hltancovi slezovému, ktorá znižuje potrebu chemického odčervovania. Napriek tomu nie je imúnna žiadna ovca a základná preventívna starostlivosť je stále potrebná.

Preventívna starostlivosť

• Očkujte proti klostrídiovým ochoreniam a tetanu (bežne vakcína CDT)
• Vykonávajte vyšetrenie trusu na počet vajíčok a odčervujte cielene, nie plošne
• Paznechty kontrolujte a upravujte podľa pravidelného plánu
• Podávajte minerály určené priamo pre ovce so selénom tam, kde je v pôde jeho nedostatok
• Udržujte prístrešok suchý a dobre vetraný, aby ste obmedzili riziko ochorení dýchacích ciest

St. Croix dosahuje chovný vek skôr než mnohé vlnité plemená a jahničky môžu pri dobrom raste zabahniť už v prvom roku života. Kľúčovou výhodou je znížená sezónnosť: plemeno sa dokáže rozmnožovať počas veľkej časti roka, nielen na jeseň, čo v niektorých stádach umožňuje zrýchlené programy bahnenia.

Gravidita trvá približne päť mesiacov, okolo 147 dní. Bahnenie prebieha väčšinou bez ťažkostí, s málo pôrodnými komplikáciami, a bahnice sú starostlivé matky s dobrou dojkovosťou. Bežné sú dvojičky, skúsenejšie bahnice niekedy odchovajú aj trojičky. Jahňatá sú pri narodení životaschopné a rovnomerne rastú na materskom mlieku a pastve.

Jahňatá sa zvyčajne odstavujú vo veku okolo dvoch až troch mesiacov, podľa konkrétneho systému chovu. Baránky dobre priberajú na mäso, zatiaľ čo najlepšie jahničky a baránky sa ponechávajú na ďalší chov, pričom výber sa často riadi odolnosťou voči parazitom, rastom a materskými vlastnosťami.