Lacaune

Lacaune je domestikované plemeno oviec vyšľachtené v južnom Francúzsku, kde sa stalo hlavným plemenom pri výrobe syra Roquefort. Ide o stredne veľké zviera chované najmä na mlieko, hoci v priebehu rokov vznikla aj samostatná mäsová línia. Medzi dojnými plemenami oviec patrí lacaune k najpočetnejším na svete a väčšina bahníc v oblasti výroby Roquefortu pochádza práve z tohto plemena.

V rámci plemena sa rozlišujú dva typy. Mliekový typ (lait) sa šľachtí na vysokú dojivosť a zásobuje syrárenský priemysel. Mäsový typ (viande) sa vyberá na rast a kvalitu jatočného tela. Oba typy majú podobný vzhľad: bielu hlavu a nohy takmer bez vlny, pričom rúno sa sústreďuje na trupe. Plemeno je bezrohé u oboch pohlaví.

Lacaune sa cení pre svoju odolnosť a schopnosť pásť sa na chudobných pastvinách v teplom a suchom podnebí. Bahnice sú dobré matky a dobre doja, pričom sa plemeno prispôsobí tak extenzívnemu pastevnému chovu, ako aj modernej mliekarenskej prevádzke.

Pre koho je vhodná

Lacaune je vhodná pre chovateľov zameraných na produkciu mlieka, najmä na výrobu syra, a pre farmy v teplom a suchom podnebí s dostatkom pastvín. Jej mierna povaha uľahčuje bežnú manipuláciu aj dvojité denné dojenie. Mäsová línia vyhovuje chovateľom, ktorí chcú odolné jahňa dobre využívajúce pastvu. Menej vhodná je pre záujemcov o rohaté plemeno alebo plemeno s hustým rúnom.

Plemeno nesie názov podľa mestečka a pohoria Lacaune v departemente Tarn na juhu Francúzska. V tejto časti Centrálneho masívu sa ovce chovajú už stáročia a spásajú vápencové plošiny a vrchoviny. Miestne stáda dodávali mlieko do jaskýň v Roquefort-sur-Soulzon, kde syr zrel, a tento obchod dal regionálnemu chovu oviec jasný hospodársky zmysel.

Počas 19. storočia sa chovatelia v regióne snažili o jednotnejšie a úžitkovejšie zviera krížením a výberom z miestnych horských oviec. Týmto postupom vzniklo moderné plemeno lacaune: biele, bezrohé plemeno prispôsobené miestnemu podnebiu aj dojárskemu využitiu.

V 20. storočí sa plemeno rozdelilo na dve šľachtiteľské línie. Mliekový typ sa zdokonaľoval na dojivosť a dojiteľnosť prostredníctvom organizovanej kontroly úžitkovosti a programov umelej inseminácie, čo výrazne zvýšilo priemernú produkciu. Mäsový typ sa vyberal samostatne na rýchlosť rastu a telesnú stavbu. Obe línie pochádzajú z toho istého miestneho základu.

Dnes je lacaune prevládajúcim dojným plemenom v oblasti výroby Roquefortu a rozšírila sa ďaleko za hranice Francúzska. Jej genetika sa využíva v mnohých krajinách na zlepšenie miestnych dojných stád a patrí tak medzi najrozšírenejšie dojné plemená oviec na svete.

Lacaune má súmerné telo strednej kostry. Hlava a nohy sú takmer bez vlny a pokryté krátkou bielou srsťou, čo dodáva zvieraťu upravený vzhľad. Bahnice aj barany sú bezrohé. Telo je vyvážené s rovným chrbtom; mliekový typ máva uhlovatejší, na dojivosť zameraný rámec, kým mäsový typ je širší a svalnatejší. Uši sú stredne dlhé a nesené do strán.

Osrstenie a farba

Rúno je biele a strednej jemnosti, pokrýva trup, zatiaľ čo hlava, spodné časti nôh a brucho zostávajú bez vlny. Keďže sa plemeno chová predovšetkým na mlieko a mäso, vlna je vedľajším produktom a rúno nie je husté. Holá hlava a nohy pomáhajú zvieraťu lepšie znášať teplo v rodnom regióne a zároveň uľahčujú dojenie a kontrolu zdravotného stavu.

Lacaune má vyrovnanú, pokojnú povahu. Je mierna a poslušná, stáda sa dajú presúvať a ošetrovať bez zbytočných problémov, čo je praktická výhoda v dojárskej prevádzke, kde zvieratá prechádzajú dojárňou dvakrát denne. Plemeno sa označuje za dobrosrdečné a pracovité v tom zmysle, že bahnice majú stabilnú dojivosť a dobre odchovávajú jahňatá.

Bahnice lacaune zvyknuté na pravidelnú manipuláciu sú k ľuďom pokojné a spolupracujú. Ako stádové zvieratá držia pohromade a reagujú na zabehnutý režim, takže dôsledný manažment ich udržiava v pokoji. K ostatným hospodárskym zvieratám sú väčšinou znášanlivé. Barany, tak ako pri každom plemene oviec, si počas obdobia pripúšťania vyžadujú rozvážne zaobchádzanie. Plemeno má dobre vyvinutý materský pud, bahnice venujú jahňatám v prvých dňoch života veľkú pozornosť.

Základná starostlivosť

• Strihajte raz ročne, zvyčajne pred najteplejšou časťou sezóny.
• Pravidelne kontrolujte a upravujte paznechty, aby ste predišli krívaniu.
• Dodržiavajte program kontroly parazitov založený na vyšetrení trusu a odporúčaniach veterinára.
• Kontrolujte holú hlavu a nohy, či nemajú rezné ranky, kliešte alebo kožné problémy.
• Pri dojných bahniciach udržiavajte vemeno čisté a sledujte prípadné príznaky mastitídy.

Pohyb

• Zabezpečte denný prístup na pastvu; plemeno je uspôsobené na aktívne spásanie.
• Umožnite pohyb aj v členitom alebo svahovitom teréne, ktorý zodpovedá pôvodu plemena.
• Striedajte pasienky, aby ste udržali kvalitu porastu a znížili zaťaženie parazitmi.
• Nedržte zvieratá dlhodobo na malých holých výbehoch.

Prostredie

Lacaune je prispôsobená teplému, suchému podnebiu a dobre znáša letné horúčavy, no napriek tomu potrebuje tieň a ochranu pred silným dažďom, vetrom a chladom. Na bahnenie, dojenie a obdobie nepriaznivého počasia zabezpečte suchý a dobre vetraný prístrešok. Čistá voda musí byť k dispozícii nepretržite, pričom jej spotreba prudko stúpa u dojacich bahníc. Pevné a dobre udržiavané oplotenie udrží stádo pohromade a chráni ho pred predátormi.

Základ stravy lacaune tvorí tráva a konzervované objemové krmivo, ako je seno alebo siláž. Na kvalitnej pastve dokážu suchostojné a negravidné bahnice pokryť väčšinu svojich potrieb len pastvou. Počas neskorej gravidity, laktácie a rýchleho rastu jahniat sa zvyšuje potreba energie a bielkovín, a preto sa zvyčajne pridáva jadrové krmivo, najmä pri vysokoúžitkových dojných bahniciach. Voľne prístupný minerálno-solný doplnok pokrýva stopové prvky, ktoré pastva nemusí poskytovať v dostatočnom množstve.

Pochúťky a doplnky výživy

Prikrmovanie navyše držte v rozumnej miere. Na nácvik a manipuláciu možno použiť malé množstvá bezpečnej zeleniny alebo špeciálnych pochúťok pre ovce, tie by však mali tvoriť len okrajovú časť stravy. Podávajte minerálny doplnok určený priamo pre ovce a v oblastiach s nedostatkom selénu a iných stopových prvkov v pôde sa riaďte odporúčaním veterinára.

Lacaune je vo všeobecnosti odolné a prispôsobené extenzívnemu pastevnému chovu, pri dobrej starostlivosti sa zviera bežne dožíva 8 až 12 rokov. Väčšina zdravotných problémov je bežná pre pastevné a dojné ovce všeobecne, nejde o špecifické vady plemena. Kvalitná výživa, kontrola parazitov, starostlivosť o paznechty a hygiena vemena pokrývajú väčšinu bežných potrieb.

Prevencia

• Dodržiavajte plán očkovania a odčervovania stanovený s veterinárom.
• Pravidelne kontrolujte paznechty a podľa potreby ich upravujte.
• Sledujte telesnú kondíciu počas celého produkčného cyklu.
• Dodržiavajte dôslednú hygienu dojenia na ochranu zdravia vemena.
• Novo prichádzajúce zvieratá pred zaradením do stáda umiestnite do karantény.

Bahnice lacaune zvyčajne dosahujú chovnú kondíciu v priebehu prvého roka života, pričom mnohé sa prvýkrát pripúšťajú tak, aby sa obarnili vo veku jeden až dva roky, v závislosti od rastu a spôsobu chovu. Pripúšťanie je zvyčajne sezónne, barany sa k stádu pridávajú tak, aby bahnenie pripadlo na plánovaný termín. Gravidita trvá približne päť mesiacov. Bežne sa rodí jedno až dve jahňatá, pričom pri dobre kŕmených bahniciach sú časté dvojčatá.

Bahnice sú starostlivé matky a dobre doja. V dojárskych chovoch sa jahňatá často odstavujú pomerne skoro, aby sa mlieko bahnice mohlo použiť na výrobu syra v dojárni; jahňatá sa potom odchovávajú na mliečnej náhradke alebo prechádzajú na pevné krmivo. Pri chove zameranom na mäso zostávajú jahňatá pri bahnici dlhšie, aby lepšie rástli. Šľachtenie mliekovej línie sa zameriava na dojivosť, rýchlosť dojenia a tvar vemena, zatiaľ čo mäsová línia sa vyberá na rast a kvalitu jatočného tela. V kontrolovaných dojných chovoch sa na šírenie zlepšenej genetiky široko využíva umelá inseminácia.