Dorset

Dorset je stredne veľké domáce plemeno oviec, ktoré vzniklo v južnom Anglicku. Ide o kombinované plemeno, chované na mäso aj vlnu, pričom ho nájdeme na malých farmách rovnako ako vo veľkých komerčných stádach. Dospelé zvieratá majú čisto biele rúno, mohutné telo a pokojnú povahu. Manipulácia s nimi je preto jednoduchá.

Osobitosťou plemena je pripúšťanie mimo bežnej sezóny. Väčšina oviec sa pripúšťa na jeseň a jahňatá rodí na jar, ale bahnice dorset môžu prejavovať ruju počas väčšej časti roka. Stádo tak môže priniesť jahňatá na jeseň aj v zime, nielen na jar. Chovatelia tak môžu dodávať jahňacie mäso na trh aj vtedy, keď iné plemená jahňatá nemajú.

Plemeno existuje v dvoch formách. Rohatý dorset má stočené rohy u baranov aj bahníc, zatiaľ čo bezrohý dorset (polled) je od prírody bez rohov. Obe formy majú rovnakú bielu hlavu, biele nohy a husté rúno a obe sú známe pokojnou povahou a jednoduchou manipuláciou.

Pre koho je vhodný

Dorset vyhovuje chovateľom, ktorí chcú jahňatá mimo bežného jarného obdobia, alebo tým, ktorí prevádzkujú zrýchlený systém bahnenia. Jeho pokojná povaha je rozumnou voľbou aj pre začínajúcich chovateľov a stredný telesný rámec je zvládnuteľný aj na malej ploche. Praktickú voľbu v ňom nájdu aj tí, čo chcú z jedného plemena získať mäso aj použiteľnú strihanú vlnu.

Plemeno nesie meno po grófstve Dorset na juhozápade Anglicka, pričom na jeho vzniku sa podieľalo aj susedné grófstvo Somerset. Ovce tohto regionálneho typu sa v oblasti chovali už po stáročia, pretože miestni farmári oceňovali bahnice, ktoré dokázali priviesť jahňatá na svet skoro a zároveň mali dostatok mlieka na ich odchov. Pôvodné zvieratá mali rohy u oboch pohlaví.

Rohatý dorset sa stal uznávanou formou plemena a chovatelia ho udržiavali pre jeho plodnosť mimo bežnej sezóny a pevné biele rúno. Stáda dodávali skoré jahňatá na trhy, ktoré chceli mäso ešte pred hlavnou jarnou ponukou, a táto povesť plemena s dlhým obdobím pripúšťania mu zostala aj pri šírení mimo domovských grófstiev.

Dorset sa vyvážal a zakladali sa z neho stáda aj v iných krajinách vrátane Spojených štátov a Austrálie. V týchto oblastiach si plemeno zachovalo svoju kombinovanú úlohu aj dlhé obdobie pripúšťania, čo vyhovovalo chovateľom, ktorí chceli v priebehu jedného obdobia získať viac ako jednu úrodu jahniat.

Bezrohý dorset (polled) vznikol neskôr. Bezrohú odchýlku pozorovanú v chove rohatého dorsetu chovatelia vyselektovali a počas dvadsiateho storočia z nej ustálili samostatný, od prírody bezrohý typ. Bezrohá forma odstránila potrebu starostlivosti o rohy a zároveň si zachovala plemenné vlastnosti aj telesný typ pôvodného plemena.

Dorset má široké, hlboké telo na krátkych, silných nohách, čo mu dáva mohutný, dobre osvalený tvar vhodný na produkciu mäsa. Hlava je biela, tvár otvorená a bez hustej vlny, koža je ružová. Rúno je biele, husté a pomerne jemné, pokrýva telo v tesnej, rovnomernej vrstve.

Oba typy sa líšia na hlave. Baranom aj bahniciam rohatého dorsetu rastú stočené rohy, zatiaľ čo zvieratá bezrohého dorsetu sú od prírody bez rohov. Okrem rohov majú obe formy rovnakú farbu, telesný rámec aj charakter rúna.

Srsť a farby

Rúno je celé biele, štandard nepripúšťa žiadne farebné znaky. Vlna z tohto plemena je stredná čo do jemnosti a hodí sa na bežné pradenie aj rôzne vlnené výrobky. Tvár, uši a nohy zostávajú biele a takmer bez vlny, takže hlava je čistá a nohy sa dajú ľahko skontrolovať. Strih je stredne ťažký, čo zodpovedá plemenu chovanému rovnako na mäso ako na vlnu.

Dorset má pokojnú, vyrovnanú povahu. Bahnice sa v stáde dobre usadia, pri práci sa pohybujú pokojne a bežnú manipuláciu znášajú bez väčších problémov. Táto vyrovnanosť je jedným z dôvodov, prečo sa plemeno odporúča chovateľom, ktorí sa ešte len učia zaobchádzať s ovcami.

K ľuďom sú dorsety dobromyseľné a pravidelný kontakt počas kŕmenia, strihania či zdravotných kontrol prijímajú bez odporu. Sú to aktívne, no nie uponáhľané zvieratá, ktoré sa pri pastve pohybujú vyrovnaným tempom, a v spoločnom výbehu sa dobre znášajú s ostatnými ovcami. Bahnice sú pozorné matky, známe dobrou dojivosťou, ktorá jahňatám poskytuje dostatok mlieka.

Barany sú v rámci plemena väčšinou zvládnuteľné, no s každým plemenným baranom treba zaobchádzať s bežnou opatrnosťou a nerobiť z neho maznáčika. Ako stádové zvieratá majú dorsety radšej spoločnosť a najlepšie sa im darí v skupine, nie osamote.

Dorset je praktické plemeno, ktoré sa darí na tráve a prispôsobí sa rôznym podmienkam. Bežná starostlivosť sa riadi štandardnými zásadami chovu oviec, s dôrazom na rúno, paznechty a kontrolu parazitov.

Úprava srsti

• Strihajte raz ročne, zvyčajne na jar alebo začiatkom leta, aby ste odstránili celé rúno.
• Počas teplých mesiacov kontrolujte rúno, či nie je zvalchované, znečistené alebo napadnuté larvami múch.
• Paznechty upravujte podľa potreby, niekoľkokrát ročne, aby ste predišli ich prerastaniu a krívaniu.
• Najmä pred bahnením udržiavajte oblasť okolo chvosta a zadnej časti tela čistú.

Pohyb

• Zabezpečte otvorenú pastvu, aby sa stádo mohlo každý deň voľne pásť a pohybovať.
• Používajte rotačnú pastvu medzi jednotlivými výbehmi, aby ste udržali kvalitu trávy a znížili záťaž parazitmi.
• Po bahnení nechajte bahniciam a jahňatám dostatok priestoru na spoločný pohyb.

Prostredie

Dorsety potrebujú bezpečné oplotenie, stály prístup k čistej vode a ochranu pred silným dažďom, vetrom a intenzívnym slnkom. Suchá maštaľ alebo prístrešok na pastve sa hodí najmä pri bahnení a v nepriaznivom počasí. Keďže plemeno môže priviesť jahňatá na svet aj mimo jari, ustajnenie aj kŕmenie treba plánovať podľa toho, v ktorom období stádo bahní.

Dorset je pastevné zviera a väčšinu výživy získava z pastvy počas rastovej sezóny a zo sena či konzervovanej krmoviny, keď je trávy málo. Energetická potreba stúpa v neskorej gravidite a počas laktácie, keď bahnice kojace jahňatá môžu potrebovať doplnkové jadrové krmivo. Rastúcim jahňatám tiež prospieva prídavné krmivo, aby dosiahli trhovú kondíciu. Ovce potrebujú prísun soli a minerálov prispôsobený miestnym podmienkam.

Maškrty a doplnky

Prikrmovanie navyše držte v rozumnej miere. Príležitostne možno ponúknuť malé množstvo bezpečnej zeleniny alebo koreňovej zeleniny, no základ jedálnička by mala tvoriť krmovina. Zabezpečte zdroj minerálov a soli určený priamo pre ovce a stopové prvky, ako je selén alebo kobalt, dopĺňajte iba tam, kde je známy miestny nedostatok. Náhla zmena na obilniny alebo šťavnatú trávu môže spôsobiť nadúvanie alebo acidózu, preto by mal byť akýkoľvek prechod postupný, rozložený na niekoľko dní.

Dorset je vo všeobecnosti odolný a dobre sa prispôsobuje riadeným podmienkam chovu v stáde. Pri dobrej starostlivosti sa bahnice bežne dožívajú 10 až 12 rokov, hoci obdobie ich plemenného využívania býva často kratšie. Väčšina zdravotných problémov tohto plemena sú bežné ovčie ťažkosti, nie niečo špecifické pre tento typ, a pravidelnými kontrolami sa im dá vo veľkej miere predísť.

Preventívna starostlivosť

• Dodržiavajte program vakcinácie a odčervovania prispôsobený vášmu regiónu.
• Paznechty pravidelne upravujte a kontrolujte, aby ste predišli hnilobe paznechtov.
• Počas teplého počasia kontrolujte rúno a zadnú časť tela kvôli myiáze.
• Pred pripúšťaním aj pred bahnením hodnoťte telesnú kondíciu bahníc.
• Nové zvieratá pred zaradením do stáda umiestnite do karantény a ošetrite ich.

Plemenný znak, ktorý dorset definuje, je jeho predĺžené obdobie pripúšťania. Na rozdiel od väčšiny oviec, ktoré prechádzajú ružou len na jeseň, bahnice dorsetu môžu prejavovať ruju počas väčšej časti roka. Stádo tak môže bahniť na jeseň, v zime aj na jar, čo podporuje zrýchlené systémy zamerané na viac ako jednu úrodu jahniat v rámci stanoveného obdobia.

Bahnice dosahujú plemennú dospelosť už v prvom roku života a barany dospievajú v podobnom čase. Po pripustení trvá gravidita približne päť mesiacov a bahnice bežne privádzajú na svet dvojčatá, pričom sa vyskytujú aj jednotlivé jahňatá a trojčatá. Plemeno má povesť dobrých matiek so silnou dojivosťou, takže bahnice odchovávajú jahňatá dobre aj s minimálnym zásahom chovateľa.

Jahňatá sa rodia životaschopné a plynulo rastú na materskom mlieku aj skorej pastve. Chovatelia, ktorí riadia celoročné bahnenie, by mali prístrešok, krmivo aj pracovnú silu plánovať podľa zvoleného obdobia bahnenia, keďže jahňatá narodené mimo sezóny môžu prísť na svet v chladnejších mesiacoch, ktoré si vyžadujú väčšiu starostlivosť.