Dorper

Dorper je mäsové plemeno oviec vyšľachtené v Juhoafrickej republike. Jeho srsť tvorí krátka zmes chlpov a vlny, ktorá sa sama zbavuje starého porastu, takže zvieratá sa nestrihajú. Väčšina jedincov má biele telo s čiernou hlavou, no bežné sú aj celobiele kusy, ktoré sa niekedy vedú ako samostatné plemeno biely dorper.

Toto plemeno sa chová výhradne na mäso, nie na vlnu ani mlieko. Jahňatá rastú rýchlo a na jatočnú hmotnosť dosahujú už vo včasnom veku, pričom bahnice sa dajú pripúšťať počas dlhého obdobia v roku. Dospelé kusy majú strednú veľkosť a pokojnú, vyrovnanú povahu. V ohrade aj na pastve sa s nimi zaobchádza jednoducho.

Dorpery sú cenené najmä pre svoju odolnosť. Horúčavu, suchú pastvu aj chudobnejšie podmienky znášajú lepšie než mnohé vlnové plemená, a práve preto sa z farmárskych chovov v suchých oblastiach Južnej Afriky rozšírili na ranče v Austrálii, USA a do ďalších teplých regiónov sveta.

Pre koho je dorper vhodný

Dorper je voľbou pre chovateľov, ktorí chcú jahňacie mäso bez práce so strihaním. Hodí sa pre komerčné stáda v teplých a suchých oblastiach aj pre drobnochovateľov, ktorí potrebujú nenáročné zviera udržiavajúce kondíciu aj na skromnejšej pastve. Kto chce vlnu alebo mlieko, mal by siahnuť po inom plemene, pretože dorper sa chová výhradne na mäso.

Dorper vznikol v Juhoafrickej republike v 30. a 40. rokoch 20. storočia. Juhoafrické ministerstvo poľnohospodárstva sa vtedy usilovalo vyšľachtiť mäsovú ovcu, ktorá by sa presadila v suchých a polosuchých oblastiach krajiny, kde vlnové plemená trápila horúčava a nedostatok krmiva.

Základom bolo kríženie baranov dorset horn s bahnicami blackhead persian. Dorsetská strana priniesla telesnú stavbu, rast a dlhšie obdobie pripúšťania, zatiaľ čo strana blackhead persian prispela odolnosťou, tukovými zásobami a toleranciou voči suchu. Názov plemena vznikol spojením častí oboch rodičovských plemien.

V roku 1950 vzniklo Združenie chovateľov oviec dorper Juhoafrickej republiky (Dorper Sheep Breeders' Society of South Africa), ktoré viedlo plemennú knihu a plemeno propagovalo. Podobným spôsobom sa vyvinula aj bielohlavá varianta, biely dorper, ktorá sa dnes často registruje popri klasickom čiernohlavom type.

Od druhej polovice 20. storočia sa dorper vo veľkom vyvážal do zahraničia. Do Austrálie sa dostal koncom 90. rokov a približne v rovnakom čase aj do Spojených štátov. Dnes patrí medzi najpočetnejšie mäsové plemená oviec v teplých a suchých poľnohospodárskych oblastiach sveta.

Dorper má hlboký, dobre osvalený trup na krátkych, silných nohách. Telo je pravouhlé a nízko posadené, so značnou šírkou v bedrovej časti a zadnej štvrti. Táto stavba tela zodpovedá zameraniu plemena na produkciu mäsa. Hlava je pomerne krátka, vyskytujú sa bezrohé aj rohaté zvieratá, pričom väčšina jedincov je bezrohá alebo má len malé rôžky.

Srsť je najvýraznejším znakom plemena. Ide o krátku zmes chlpov a vlny, ktorá sa v teplom období uvoľňuje a sama odpadáva, takže zvieratá sa nestrihajú. Množstvo vlny v porovnaní so srsťou sa líši podľa jedinca aj podľa ročného obdobia.

Srsť a sfarbenie

Klasický čiernohlavý dorper má biele telo s čiernou hlavou a krkom, pričom rozhranie farieb má byť čisté a jasne ohraničené. Biely dorper je jednofarebný, celý biely. Porast je krátky a strapatý, nie husté vlnené rúno, a na jar a v lete prirodzene odpadáva. Tmavá pigmentácia kože na nekrytých miestach, napríklad okolo očí a pod chvostom, sa cení, pretože čiastočne chráni pred silným slnkom.

Dorper má pokojnú, vyrovnanú povahu. Ovce sú mierne a pri presune či zahnaní do ohrady sa rýchlo upokoja. Bežné úkony, ako odčervovanie, ošetrenie paznechtov alebo váženie, preto prebiehajú jednoduchšie než pri plachejších plemenách. Zvieratá držia pri sebe a dobre si osvoja zabehnutý denný poriadok. Aj vo väčších skupinách sa preto dajú dobre zvládať.

Voči ľuďom sú dorpery väčšinou pokojné a neagresívne, hoci barany môžu byť počas pripúšťacej sezóny sebavedomejšie a treba s nimi zaobchádzať s bežnou opatrnosťou. Bahnice sú starostlivé matky a držia sa v blízkosti svojich jahniat. Dorpery bez problémov znášajú spoločnosť iných pasúcich sa zvierat, napríklad hovädzieho dobytka, a po zvyknutí si na režim pokojne akceptujú aj prítomnosť cudzích ľudí a ošetrovateľov.

Starostlivosť o srsť a paznechty

• Strihanie nie je potrebné, srsť sa každý rok prirodzene zbavuje sama.
• Na jar skontrolujte, či srsť opadáva rovnomerne, a odstráňte väčšie uvoľnené chumáče, ktoré samy neodpadli.
• Paznechty upravujte podľa potreby, zvyčajne niekoľkokrát do roka, aby sa predišlo ich prerastaniu a krívaniu.
• Kožu a pigmentované miesta pravidelne kontrolujte, či nie sú poškodené slnkom, poranené alebo napadnuté larvami múch.

Pohyb

• Dorpery si potrebu pohybu pokrývajú bežnou dennou pastvou a osobitné cvičenie nepotrebujú.
• Stádu zabezpečte dostatočne veľkú ohradu alebo pastvinu, kde sa môže voľne pohybovať a pásť.
• Ak je to možné, striedajte pastviny. Udržíte tak ich kvalitu a znížite nárast parazitov.

Prostredie

Dorper sa dobre hodí do horúceho a suchého podnebia a vystačí si aj s chudobnejšou pastvou, na akej by mnohé vlnové plemená neobstáli. Potrebuje trvalý prístup k čistej vode, tieň počas veľkých horúčav a základné prístrešie pred studeným dažďom a vetrom. Znesie rôzne podmienky, no najlepšie sa mu darí v teplom a suchom prostredí. Na studenej, mokrej pôde totiž stúpa riziko problémov s paznechtami.

Dorper nie je vyberavý pri pastve a spása trávu, zvyšky po zbere plodín aj krovinatý porast. Pri slušnej pastve dokážu dospelé zvieratá pokryť väčšinu svojich potrieb len z krmiva na pastve. Práve preto sa toto plemeno hodí do chovov s nízkymi vstupmi. Kvalita aj množstvo krmiva by mali stúpnuť počas neskorej gravidity, laktácie a rastu, ako aj v suchých obdobiach, keď je pastvy málo.

Zabezpečte trvalý prístup k čistej vode a soľnému alebo minerálnemu doplnku prispôsobenému miestnej pôde.

Pochúťky a doplnky

Bežnými doplnkami sú kvalitné seno, minerálny liz pre ovce a menšie množstvo obilnín. Každé nové krmivo zavádzajte postupne, v priebehu týždňa až dlhšie, aby sa bachor stihol prispôsobiť. Pochúťky, napríklad zvyšky ovocia či zeleniny, podávajte len v obmedzenom množstve a nikdy nič z uvedeného zoznamu jedovatých rastlín.

Dorper platí za odolné a nenáročné plemeno s dobrou odolnosťou voči väčšine bežných ovčích chorôb. Pri správnej starostlivosti sa zvieratá bežne dožívajú 10-12 rokov, hoci plemenné bahnice sa v komerčných chovoch často vyraďujú skôr, keď klesá ich úžitkovosť. Väčšina zdravotných ťažkostí tohto plemena zodpovedá bežným problémom oviec všeobecne, nejde o poruchy typické len pre dorpera.

Prevencia

• Dodržiavajte očkovací program vrátane ochrany proti klostrídiovým ochoreniam, podľa odporúčania veterinára.
• Sledujte výskyt červov a odčervujte podľa aktuálnej potreby, nie podľa pevného kalendára.
• Paznechty pravidelne kontrolujte a upravujte, najmä po období dažďov.
• Chvosty a zadnú časť tela udržiavajte čisté, znížite tak riziko myiázy.
• Bahnice v neskorej gravidite kŕmte dostatočne, predídete tak metabolickým poruchám.

Dorper pohlavne dospieva skoro, bahnice môžu byť prvý raz pripustené približne vo veku 7-12 mesiacov, keď dosiahnu dostatočnú telesnú hmotnosť. Výraznou vlastnosťou plemena je dlhé, prevažne celoročné obdobie pripúšťania. Pri dobrom manažmente a zrýchlených systémoch pripúšťania preto môžu bahnice jahniť viac než raz do roka.

Gravidita trvá približne päť mesiacov, teda 145-150 dní. Bahnice zvyčajne rodia jedno jahňa alebo dvojčatá, pričom dvojčatá sú častejšie u vyspelých, dobre kŕmených bahníc. Jahnenie prebieha väčšinou bez ťažkostí a bahnice majú silný materský pud. Jahňatá si olížu a nakŕmia takmer bez zásahu chovateľa.

Jahňatá sú životaschopné a rýchlo rastú. Dobre pritom využívajú výdatné mlieko bahnice aj skorý prístup na pastvu. Rýchly rast na jatočnú hmotnosť je jedným z hlavných dôvodov, prečo sa toto plemeno chová. Jahňatá sa obvykle odstavujú vo veku 3-4 mesiacov, potom pokračujú na pastve s doplnkovým kŕmením.