Belgický zajac

Belgický zajac je veľké plemeno domáceho králika, ktoré vzniklo tak, aby tvarom tela a postojom pripomínalo divokého zajaca. Napriek názvu nejde o zajaca, ale o skutočného králika. Telo má dlhé, jemné kosti, chrbát je výrazne klenutý a štíhle nohy mu dávajú naťahovaný, športový obrys, akým sa iné plemená králikov nevyznačujú.

Dospelé kusy zvyčajne vážia 2,7-4 kg. Srsť je krátka, hustá a lesklá, v sýtej gaštanovej alebo hnedočervenej farbe, čo je jeden z hlavných znakov plemena. Telo má minimum tuku a králik často sedí vysoko na zadných nohách s rovnými prednými, čo ešte viac pripomína zajaca.

Ide o aktívne a ostražité zviera. Je zvedavé a rýchlo reaguje na pohyb aj zvuk, preto potrebuje viac priestoru a podnetov než mnohé pokojnejšie plemená. Chovatelia ho opisujú skôr ako temperamentné než pokojné; najlepšie sa cíti pri ľuďoch, ktorí mu dokážu dopriať priestor na beh a pravidelný kontakt.

Pre koho sa hodí

Belgický zajac sa hodí chovateľovi, ktorý chce aktívneho a interaktívneho králika a dokáže mu zabezpečiť veľký výbeh a denný pohyb mimo klietky. Menej sa hodí do domácnosti, ktorá hľadá malého klinového králika alebo zviera znášajúce dlhé obdobia v uzavretom priestore. Kvôli vysokej energii a nechuti k hrubému chytaniu nie je vhodný pre veľmi malé deti, hoci pokojné staršie deti, ktoré s ním zaobchádzajú opatrne, si s ním môžu dobre rozumieť.

Plemeno má korene v Belgicku 19. storočia, kde chovatelia počas niekoľkých generácií krížili domáce králiky s cieľom vyšľachtiť zviera podobné divokému európskemu zajacovi. Cieľom bol vzhľad, nie nový druh, takže výsledkom zostal domáci králik vyšľachtený na dlhé klenuté telo a červenohnedú srsť.

Do Anglicka sa králiky dostali v 70. rokoch 19. storočia, kde ich chovatelia ďalej zdokonaľovali a kládli väčší dôraz na štíhlu stavbu a sýte sfarbenie, aké poznáme dnes. Anglickí chovatelia sa výrazne zaslúžili o ustálenie štandardu a o propagáciu plemena na výstavách.

Z Anglicka sa belgický zajac dostal do Spojených štátov okolo roku 1888. Záujem rýchlo rástol na začiatku 20. storočia, v období, ktoré sa niekedy nazýva belgický boom, keď plemeno vyvolávalo veľký dopyt a vysoké ceny medzi americkými chovateľmi. Vznikali kluby na jeho podporu a patrilo medzi najvýznamnejšie výstavné plemená tej doby.

Dopyt neskôr klesol, keď obľubu získali iné plemená, a belgický zajac sa stal menej bežným. Dnes ho chovajú najmä oddaní chovatelia a vystavovatelia, ktorí udržiavajú jeho typický vzhľad, a zostáva uznávaným výstavným plemenom, nie bežne chovaným domácim miláčikom.

Belgický zajac má telo stavané na siluetu podobnú zajacovi. Telo je dlhé a štíhle, chrbát je pekne klenutý a driek je skôr jemný než mohutný. Nohy sú dlhé a štíhle, králik stojí vysoko nad zemou, s rovnými prednými nohami a nadvihnutým telom. Hlava je pomerne dlhá, nesená na štíhlom krku, uši sú stredne dlhé a vzpriamené.

Srsť a farby

Charakteristickou farbou je sýta gaštanová alebo hnedočervená, rovnomerne rozložená po celom tele. Mnohé kusy majú v srsti jemné čierne prekvapovanie a vlnitý či bodkovaný efekt na chrbte sa vo výstavných chovoch cení. Podsada je zvyčajne bridlicovo modrá pri koreni. Srsť prilieha tesne k telu a po pohladení proti smeru rastu sa vracia späť; ide o takzvanú flyback srsť, ktorá potrebuje len málo starostlivosti, aby si zachovala lesk.

Belgický zajac patrí medzi najaktívnejšie plemená králikov. Je zvedavý a ostražitý, rýchlo si všimne pohyb a zvuk, a môže sa naľakať ľahšie než pokojnejšie plemená. Keď má priestor, radšej beháva, skáče a preskúmava okolie, než aby dlho nehybne sedel.

Pri ľuďoch, ktorých pozná, dokáže byť priateľský a spoločenský, a mnohé kusy sa naučia rozpoznávať svojho majiteľa a reagovať na zabehnutý denný režim. Zvyčajne nemá rád, keď ho niekto zdvihne a drží, a pri hrubšom zaobchádzaní sa môže vzpierať alebo kopať, preto je dôležitý pokojný a sebaistý prístup.

Voči cudzím ľuďom býva spočiatku plachý a potrebuje čas, kým sa upokojí. S inými králikmi dokáže žiť v zladených pároch alebo skupinách, ak je zoznamovanie postupné a prípadná kastrácia vykonaná včas. Kvôli rýchlym pohybom si zoznámenie so psom alebo mačkou vyžaduje opatrnosť a dohľad, pretože náhly úprk môže vyvolať naháňačku.

Starostlivosť o srsť belgického zajaca je nenáročná, no priestor a pohyb sú kľúčové. Jeho energia znamená, že denná aktivita nie je voliteľná, a tesná klietka mu nebude vyhovovať.

Starostlivosť o srsť

• Kefujte raz týždenne, aby ste odstránili uvoľnené chlpy a srsť zostala lesklá.
• Počas sezónneho línania kefujte dva až trikrát týždenne.
• Kontrolujte pazúriky každých pár týždňov a strihajte ich, keď narastú.
• Pravidelne prezerajte uši, oči a zadnú časť tela, či nejavia známky problémov.

Pohyb

• Zabezpečte aspoň niekoľko hodín denne mimo klietky v bezpečnom, zabezpečenom priestore.
• Doprajte mu priestor na beh, skákanie a naťahovanie, pretože toto plemeno potrebuje viac pohybu než väčšina ostatných.
• Ponúknite tunely, plošiny a bezpečné hryzacie predmety, aby mal čím sa zamestnať.
• Pobyt vonku vždy sledujte a chráňte králika pred predátormi a únikom.

Prostredie

Chovajte králika vo veľkom výbehu s pevnou podlahou, na mieste bez prievanu a chránenom pred extrémnou teplotou. Plemeno neznáša uzavretosť, preto by klietka mala byť len základňou, nie celým jeho svetom. Zabezpečte pokojný kút, kde sa môže schovať, pretože sa ľahko naľaká a potrebuje miesto, kde sa cíti bezpečne.

Základ stravy tvorí lúčne seno, ktoré musí byť dostupné neustále. Seno podporuje trávenie a obrusuje neustále dorastajúce zuby. Odmeraná porcia obyčajných granúl a denná dávka vhodnej listovej zeleniny stravu dopĺňajú. Čerstvá voda musí byť dostupná vždy.

Maškrty a doplnky

Maškrty dávajte v malom množstve a len občas. Postačí pár plátkov mrkvy či jablka alebo malý kúsok bylinky. Vyhýbajte sa kupovaným pochutinám s vysokým obsahom cukru alebo semienok. Králik na kvalitnom sene, dobrých granulách a pestrej zelenine spravidla doplnky výživy nepotrebuje, vitamíny či minerály preto pridávajte iba na odporúčanie veterinára.

Belgický zajac je väčšinou odolné plemeno s typickou dĺžkou života 7-11 rokov pri dobrej starostlivosti. Štíhla stavba tela a aktívna povaha ho udržujú štíhleho, no zdieľa bežné zdravotné riziká králikov a vyžaduje pozorné sledovanie, pretože králiky chorobu dobre skrývajú.

Prevencia

• Zabezpečte neobmedzené množstvo lúčneho sena na podporu zubov a trávenia.
• Každý deň sledujte chuť do jedla, trus a bežné správanie.
• Aspoň raz týždenne skontrolujte uši, zuby a zadnú časť tela.
• Udržujte výbeh čistý a suchý, aby ste predišli zápalu paznechtov a myiáze.
• O očkovaní a pravidelnej prehliadke sa poraďte s veterinárom skúseným v starostlivosti o králiky.

Ubytovanie by malo zodpovedať veľkosti a energii plemena. Bežná malá klietka nestačí. Výbeh potrebuje dostatok miesta, aby sa králik mohol natiahnuť, postaviť sa a urobiť pár skokov, a mal by nadväzovať na väčší výbeh alebo zabezpečený priestor na denný pohyb. Pevná podlaha chráni labky a miesto chránené pred prievanom chráni pred teplom, chladom a vlhkom.

Základné vybavenie

• Veľký výbeh s pevnou, dobre vystlanou podlahou.
• Samostatný alebo pripojený priestor na denné behanie a skákanie.
• Úkryt alebo zakrytá časť pre pocit bezpečia.
• Ťažké misky alebo fľaša na vodu a stojan na seno.
• Priestor na záchod a bezpečné hryzacie a obohacujúce predmety.

Belgické zajace sa zvyčajne pripúšťajú, keď sú dospelé a v dobrej kondícii, často okolo 6.-8. mesiaca veku. Chov tohto štíhleho, športového typu si vyžaduje starostlivý prístup, pretože chovatelia sa snažia zachovať dlhé klenuté telo, jemnú kostru a sýte sfarbenie bez straty zdravia či vitality.

Párenie prebieha tak, že samicu presunú do výbehu samca. Po úspešnom pripustení nosí samica mláďatá približne 28-31 dní. Pred očakávaným pôrodom treba pridať hniezdnu debničku s čistou podstielkou, aby si samica mohla postaviť hniezdo a vystlať ho vytrhanou srsťou.

Vrhy sú stredne veľké. Samica zvyčajne kojí raz alebo dvakrát denne a mláďatá sa rodia holé a slepé. Očká sa im otvárajú okolo 10. dňa a v nasledujúcich týždňoch začínajú opúšťať hniezdo a ochutnávať pevnú stravu. Odstavenie zvyčajne prebieha okolo 6.-8. týždňa veku, potom je možné mláďatá presunúť do vlastného ubytovania.