Carneau

Carneau je domáci holub (Columba livia domestica), vyšľachtený vo Francúzsku ako úžitkové plemeno. Ide o stredne veľkého vtáka so zaobleným, plným telom a vzpriameným, pokojným postojom. Najznámejšia forma má jednofarebné červené perie, hoci sa vyskytujú aj iné farby. Dospelé jedince vážia zvyčajne od 600 do 750 gramov, čím patria medzi väčšie stolové holuby, no nedosahujú hmotnosť najväčších mäsových plemien.

Plemeno sa cení pre dve vlastnosti súčasne. Znáša veľké holúbätá, ktoré rýchlo rastú, a rodičia sú spoľahliví kŕmiči, ktorí odchovávajú mláďatá takmer bez zásahu chovateľa. Carneau je pokojný a dobromyseľný, preto sa s ním pracuje ľahšie než s mnohými plachými úžitkovými líniami. Znáša obmedzený priestor dobre a prispôsobí sa bežnému holubníku.

Chovatelia siahajú po plemene Carneau kvôli stolovým vtákom, na výstavy aj ako po pokojnom základe pre zmiešaný holubník. Odolnosť, mierna povaha a spoľahlivá starostlivosť o mláďatá udržali plemeno v nepretržitom chove od konca devätnásteho storočia.

Pre koho sa hodí

Carneau sa hodí chovateľom, ktorí chcú produktívne stolové plemeno a zároveň jednoduchú starostlivosť. Pokojná povaha vyhovuje začiatočníkom, ktorí sa obávajú manipulácie s holubmi, a spoľahlivé rodičovstvo znižuje prácu s odchovom mláďat. Kto hľadá tichého holubníkového vtáka, ktorý zároveň obstojí na výstave, nájde v tomto plemene praktickú voľbu.

Meno Carneau nesie plemeno po oblasti severného Francúzska a priľahlých častiach Belgicka, kde vzniklo. Základ tvorili miestne farmárske holuby chované pre holúbätá, ktoré chovatelia postupne selektovali na veľkosť, rýchlosť rastu a schopnosť odchovať mláďatá bez pomoci človeka.

V druhej polovici devätnásteho storočia už bol Carneau uznávaným samostatným stolovým plemenom. Francúzski a belgickí farmári ho chovali vo veľkom počte pre mäsový trh, kde boli bacuľaté mladé holúbätá bežnou potravinou.

Plemeno sa dostalo do Spojených štátov a Británie koncom devätnásteho a začiatkom dvadsiateho storočia. Tam vzbudilo záujem ako komerčný mäsový holub aj ako výstavný vták a chovateľské kluby stanovili písané štandardy, ktoré ustálili jeho tvar a farbu. Červená forma Carneau sa vo výstavných kruhoch presadila ako najznámejšia.

Hoci komerčná produkcia holúbät na mnohých miestach ustúpila, Carneau zostáva v rukách amatérskych chovateľov a vystavovateľov, ktorí plemeno udržiavajú pre jeho históriu, pokojnú povahu a spoľahlivé úžitkové vlastnosti.

Carneau má široké, hlboké telo nesené pomerne vzpriamene. Hruď je plná a dobre zaoblená, chrbát široký a celkový tvar pôsobí mohutne, nie štíhlo. Hlava je hladká a čistá, bez čačky či pačesov na nohách, a nohy aj prsty sú neoperené. Perie prilieha tesne a upravene, čo dáva vtákovi kompaktný, súvislý obrys zodpovedajúci jeho pôvodu stolového plemena.

Perie a farby

Klasický a najznámejší Carneau má jednoliatu, rovnomernú červenú farbu po celom tele. Viaceré štandardy uznávajú aj žltú, bielu a plavú farbu. Pri farebných formách má byť perie rovnomerné, bez škvŕn a fľakov, a farba pokračuje až do letiek a chvosta. Biele vtáky majú čisté perie v celom rozsahu. Vystavovatelia hodnotia najmä sýtosť farby a jej rovnomerný odtieň.

Carneau patrí medzi najvyrovnanejšie domáce holuby. Je pokojný a poslušný, rýchlo si zvykne na manipuláciu aj na bežný chod holubníka. Vtáky odchované s pravidelným kontaktom skrotnú a znesú zdvihnutie i prehliadku, čo sa hodí pri kontrole zdravia aj na výstavách.

K ľuďom je plemeno mierne a málokedy sa plaší. S ostatnými holubmi žije väčšinou v pokoji a zdieľa holubník bez väčších hádok, hoci hniezdiaci pár si ako každý holub bráni vlastnú búdku. Carneau nie je silný letec ani poštový holub, drží sa pri holubníku a chýba mu nepokojný ťah pretekárskych línií. Práve táto pokojná, domácka povaha je jedným z hlavných dôvodov, prečo sa plemeno chová aj mimo jeho hodnoty ako stolový vták.

Carneau je odolný a nenáročný, no najlepšie sa mu darí pri pravidelnom dennom režime a v čistom prostredí. Nohy má holé a perie hladké, takže jeho úprava je jednoduchšia než pri opeřenonohých alebo chocholatých plemenách.

Úprava peria

• Dvakrát až trikrát týždenne ponúknite plytký kúpeľ, aby si vtáky udržali čisté perie.
• Nohy a pazúriky kontrolujte mesačne; prerastené pazúriky opatrne skracujte.
• Sledujte šupinatenie alebo chrasty na nohách, ktoré môžu signalizovať roztoče.
• Počas ročného preperovania podporte dorastanie peria kvalitným krmivom a obmedzte stres.

Pohyb

• Denne umožnite prístup do voliéry alebo letovej klietky, aby sa vtáky mohli hýbať.
• Plemeno nie je vášnivý letec, preto mu zabezpečená klietka vyhovuje viac než voľný let z holubníka.
• Priestor a bidielka umožňujú vtákom naťahovať sa, mávať krídlami a vyhnúť sa nadváhe, ku ktorej majú stolové plemená sklon.

Prostredie

Carneau chovajte v suchom holubníku bez prievanu a s dobrým vetraním. Pre páry zabezpečte samostatné hniezdne búdky, dostatok bidielok a ochranu pred dažďom a vetrom. Plemeno znáša rôzne podnebia, pokiaľ zostáva suché; vlhká a znečistená podstielka spôsobuje problémy s dýchaním a nohami.

Carneau sa dobre darí na bežnej zmesi pre holuby zloženej z obilnín a strukovín, napríklad kukurice, pšenice, ciroku, hrachu a bôbu. Ako mäsové plemeno ľahko priberá, preto by sa mimo hniezdneho obdobia malo krmivo odmerať a nenechávať voľne prístupné. Počas hniezdenia potrebujú rodičia kŕmiaci holúbätá viac bielkovín a energie, aby rast mláďat zostal silný.

Pochúťky a doplnky

Nerozpustný grit a minerálnu zmes pre holuby ponúkajte stále; pomáhajú tráveniu a dodávajú vápnik, ktorý obzvlášť potrebujú znášajúce holubice. Ako pochúťku na skrotenie možno použiť štipku drobných semienok, napríklad kanárske semeno alebo saflor. Čerstvú čistú vodu podávajte denne a vitamíny alebo probiotiká pridávajte len podľa potreby, počas preperovania alebo po chorobe.

Carneau je pevné plemeno bez rozšírených dedičných chýb. Pri čistom holubníku, kvalitnom krmive a pravidelnej starostlivosti sa bežne dožíva 8 až 12 rokov. Ako ťažšie stolové plemeno môže pri prekrmovaní a nedostatku pohybu priberať, čo je hlavné chovateľské riziko, na ktoré treba dávať pozor. Choroby, ktoré ho postihujú, sú bežné pre všetky domáce holuby a nie sú pre plemeno nijako špecifické.

Prevencia

• Udržiavajte holubník čistý, suchý a dobre vetraný.
• Nové alebo vrátené vtáky pred spojením s kŕdľom umiestnite do karantény.
• Pravidelne odčervujte a ošetrujte proti vonkajším parazitom.
• Zabezpečte stály prístup ku gritu, minerálom a čistej vode.
• Vyhýbajte sa preplneniu a prekrmovaniu.

Carneau je pokojnej povahy, a preto ochotne prijíma manipuláciu. Nie je šľachtený na preteky ani na návrat domov, takže výcvik sa sústreďuje na zvykanie vtáka na holubník, na privykanie ľuďom a na prípravu výstavných jedincov, aby pokojne stáli pri posudzovaní. Najskrotnejšie sú mláďatá, s ktorými sa začalo pracovať čo najskôr. Viac než akákoľvek špeciálna technika tu rozhoduje trpezlivosť a stály režim.

Základy

1. Mláďatá od odstavenia často a jemne berte do rúk, aby si zvykli na kontakt.
2. Kŕmte každý deň v rovnakom čase, aby sa vtáky naučili prichádzať k vám.
3. Na odmenu za pokojné priblíženie a na privolanie vtákov použite malú pochúťku zo semienok.
4. Nacvičujte krátke zdvihnutie a podržanie vtáka, aby bol pripravený na kontrolu zdravia aj na výstavy.
5. Sedenia držte krátke a pokojné a ukončite ich skôr, než sa vták začne stresovať.

Carneau ubytujte v bežnom holubníku, ktorý zostáva suchý a bez prievanu, no zároveň má dobré prúdenie vzduchu. Ako pokojné, prízemné plemeno nepotrebuje výšku, akú využívajú letové plemená, no potrebuje dostatok podlahovej plochy a samostatné hniezdne búdky, aby sa páry mohli rozmnožovať bez konfliktov. Pripojená voliéra dáva vtákom bezpečný prístup na čerstvý vzduch a pohyb.

Zoznam na zariadenie

• Suchá, vyvýšená podlaha s nasiakavou podstielkou, ktorá sa pravidelne mení.
• Jedna hniezdna búdka na pár, s hniezdnou miskou a hniezdnym materiálom.
• Dostatok bidielok, aby mal každý vták svoje vlastné.
• Čistá voda a kŕmidlá umiestnené mimo podlahy, aby sa nezašpinili trusom.
• Grit a zdroj minerálov dostupné stále.
• Pletivo odolné proti predátorom na všetkých otvoroch a bezpečné dvere.

Carneau je spoľahlivý prirodzený chovateľ, čo patrí medzi jeho hlavné prednosti. Holubica zvyčajne znesie dve vajcia na znášku a na sedení sa striedajú obaja rodičia, cez deň holub, v noci holubica. Vajcia sa liahnu približne za 17 až 19 dní. Pretože rodičia sedia a kŕmia tak spoľahlivo, väčšina chovateľov necháva prácu na vtákoch a zasahuje len vtedy, keď pár zlyhá. Nasledujúce údaje opisujú prirodzený priebeh aj nastavenia používané pri umelej liahni.

Postup liahnutia

1. Páru zabezpečte čistú hniezdnu búdku s miskou a hniezdnym materiálom.
2. Nechajte oboch rodičov nerušene sedieť na dvoch vajciach; okolo siedmeho dňa vajcia presvieťte a skontrolujte oplodnenosť.
3. Počas celej inkubácie udržiavajte v holubníku pokoj a stály režim.
4. Liahnutie očakávajte okolo 17. až 19. dňa; holúbä zo škrupiny nepomáhajte vyslobodzovať, pokiaľ zjavne neuviazlo.
5. Nechajte rodičov prvé dni kŕmiť holubím mliekom a overte si, že sa kŕmia obe mláďatá.
6. Rodičom počas odchovu mláďat pridávajte krmivo s vyšším obsahom bielkovín.