Zmiešané Plemeno Hus

Kríženec husi je každá domáca hus, ktorej pôvod zahŕňa viac ako jedno uznané plemeno alebo druhovú líniu. Táto kategória pokrýva náhodné dvorové kríže, zámerné produkčné kríže a zdivočelé populácie, kde sa v priebehu generácií vzájomne premiešalo viacero línií.

Keďže domáce husi pochádzajú z dvoch samostatných divokých druhov, husi sivej (Anser anser) a husi labutej (Anser cygnoides), jedinci krížencov môžu niesť predkov z ktorejkoľvek z týchto línií alebo z oboch. Väčšina uznaných západných plemien pochádza z husi sivej, zatiaľ čo čínske a africké husi pochádzajú z husi labutej. Kríže medzi týmito dvomi líniami sú bežné všade tam, kde sú oba typy chované spoločne.

Vzozor, veľkosť a temperament u krížencov husí sa značne líšia v závislosti od plemien prítomných v genetickom pozadí. Väčšina sú robustní hľadači potravy, efektívni spásači a hlasné zvieratá, ktoré upozorňujú chovateľov na vyrušenia. Chovajú sa pre vajcia, mäso, správu pôdy a ako farmárski spoločníci.

Pre koho sú vhodné

Kríženci husí sú vhodní pre malých farmárov, hobby chovateľov a skúsených chovateľov domácej hydiny, ktorí chcú odolné a sebestačné vodné vtáky. Potrebujú vonkajší priestor, prístup k vode a útočisko chránené pred predátormi. Temperament a veľkosť sa líšia, preto je spoľahlivejšie jednotlivé vtáky spoznať pred nákupom, než sa spoliehať na pevný profil.

Domáce husi sú chované najmenej štyri tisíc rokov. Hus sivá bola domestikovaná nezávisle v Európe a západnej Ázii, čím vznikli plemená dnes klasifikované ako európske domáce husi, vrátane toulousskej, emdenskiej, pútnej a pomerskej. Hus labutia bola domestikovaná oddelene v Číne, čím vznikli čínske a africké plemená. Keďže oba druhy sa môžu krížiť a produkovať plodných potomkov, ku kríženiu medzi európskymi a ázijskými líniami dochádzalo všade tam, kde boli oba typy chované spoločne.

Po väčšinu poľnohospodárskej histórie neboli husi selektívne riadené na základe plemena. Farmári chovali kŕdle zmiešaného pôvodu, pretože produktivita, odolnosť a temperament boli dôležitejšie ako rodokmeň. Kríže medzi veľkým mäsovým plemenom, ako je emdenská hus, a produktívnou znášačkou, ako je čínska hus, boli bežné a zámerné; výsledkom boli potomkovia, ktorí znášali viac vajec ako emdenská hus a rástli rýchlejšie ako čínska hus.

Oficiálne plemenné štandardy pre husi sa objavili najmä v devätnástom storočí spolu so širším hnutím okrasnej hydiny v Británii, Spojených štátoch a Nemecku. Tieto štandardy vytvorili rozlíšenie medzi čistokrvnými a krížencovými vtákmi, ktoré v praktickom poľnohospodárstve predtým neexistovalo. Mimo výstavných kruhov však zmiešané populácie zostali normou.

V dvadsiatom storočí komerčná produkcia husí v častiach Európy a východnej Ázie využívala zámerné kríže ako štandardný nástroj a párovala plemená pre hybridné tempa rastu alebo produkciu vajec. V Severnej Amerike sa kríženci husí stali bežnými vo farmárskych rybníkoch a malých kŕdloch, pričom pochádzali často z vtákov, ktorí unikli alebo boli prepustení z riadených kŕdlov. Zdivočelé populácie v mestských parkoch nesú taktiež zmiešaný pôvod z viacerých domácich plemien, niekedy v blízkosti divej kanadskej husi alebo iných druhov, aj keď plodní kríženci medzi domácimi husami a divou kanadskou husou sú menej časté ako kríže v rámci domácej línie husi sivej.

Dnes je väčšina dvorových husí chovaných mimo výstavných kruhov zmiešaného pôvodu a kríženci tvoria podstatnú časť svetovej populácie domácich husí.

Keďže kríženci husí čerpajú z viacerých rodičovských plemien, ich fyzický vzozor môže byť variabilnejší, ako dovoľuje štandard akéhokoľvek jednotlivého plemena. Vták s predkami emdenskiej husi a toulousskej husi bude veľký a svetlý; ten s čínskou a pútnou líniou môže byť štíhly, s vzpriameným postojom a strakatým sfarbením. Keď sú skrížené línie husi labutej a husi sivej, potomkovia môžu niesť čiastočný hrboľ na zobáku, prechodné telesné proporcie a perie, ktoré mieša oba vzory.

Tvar tela sa pohybuje od nízkeho, širokotelesného tvaru spojeného s ťažkými mäsovými plemenami až po vysoký, vzpriamený postoj vtákov odvodených od čínskej línie. Dĺžka krku a profil hlavy sledujú podobný rozptyl. Farba zobáka, nôh a očí sa líši s pôvodom.

Perie

Perie krížencov husí je husté, s izolačnou spodnou vrstvou páperia a vonkajšou vrstvou obrysových pier odpudzujúcich vodu. Farba a vzor závisia od pigmentových génov, ktoré vták zdedil. Biela je dominantný znak typický pre vtáky s emdenským vplyvom a prejaví sa často aj v prvej generácii. Sivé prúžkovanie typické pre plemená husi sivej a hnedé alebo okrové tóny béžových plemien sa môžu kombinovať s bielou v nepravidelných strakatých vzoroch. Ročné preperenie nahradí letové perá v priebehu niekoľkých týždňov, počas ktorých vták nemôže letieť.

Husi ako druh sú spoločensky zložité zvieratá. Tvoria trvalé párové väzby, udržiavajú kŕdľové hierarchie a sú silne teritoriálne, najmä v dobe hniezdenia. Kríženci husí zdieľajú tieto vlastnosti a intenzita každej z nich je ovplyvnená plemenami prítomnými v genetickom pozadí.

Vtáky s čínskym alebo africkým husím pôvodom bývajú hlasnejšie a ostražitejšie, vlastnosti, ktoré z nich robia účinných farmárskych hliadačov, ale náročných susedov. Tí s ťažkým európskym plemenným pôvodom, ako je toulouská alebo emdenská hus, sú zvyčajne pokojnejší a menej naklonení priblížiť sa alebo vyzvať cudzích ľudí, hoci zostávajú pozorní.

Voči ľuďom je individuálna variabilita vysoká. Vtáky vychované s pokojnou manipuláciou od húsätka môžu byť tolerantné a prístupné. Tí s malým ľudským kontaktom bývajú ostražití alebo defenzívni, najmä gúseri v dobe rozmnožovania od neskorej zimy do jari. Gúseri môžu byť agresívni voči neznámym osobám a zvieratám, pričom používajú údery krídlami, hryzenie a hlasné volanie.

V zmiešanom druhovom kŕdli husi zvyčajne vychádzajú s iným vodným vtákom a pokojnou hydinou. Majú tendenciu šikanovať menšie vtáky, ak je priestor obmedzený. Zavádzanie nových vtákov do zavedeného kŕdľa vyžaduje opatrnosť, pretože husi môžu nováčikov pri sociálnom triedení zraniť.

Husi sú relatívne sebestačné v porovnaní s mnohými druhmi hydiny, napriek tomu vyžadujú každodennú pozornosť venovanú vode, krmivu a bezpečnosti. Kríženci husí vo všeobecnosti nesú odolnosť širšieho domáceho génového fondu, ale chovatelia by nemali zanedbávať rutinné kontroly, pretože problémy sa u vodného vtáka môžu rýchlo rozvinúť.

Prístup k čerstvej vode na pitie a kúpanie je najdôležitejšou každodennou požiadavkou. Husi si čistia nosné priechody ponorením hlavy a nádoba dostatočne hlboká na tento účel je potrebná aj tam, kde nie je k dispozícii plnohodnotný rybník. Bez čistej kúpacej vody sú očné infekcie a nosné upchatia pravdepodobnejšie.

Pelichanie a sezónna starostlivosť

Husi pelichajú raz ročne, zvyčajne v lete po chovnej sezóne. Počas pelichania strácajú letové perá postupne, pričom sú dočasne neschopné letu a zraniteľnejšie voči predátorom. Zabezpečte spoľahlivý prístup k útočisku a vyhýbajte sa stresovaniu vtákov v tomto období. Rast pier vyžaduje dodatočné bielkoviny, takže kvalitný grower alebo udržiavací granulát počas pelichania podporuje rýchlejšie opätovné narástanie.

Kvalitná pastvina je prirodzeným základom husej stravy. Zdravý dospelý jedinec na produktívnej tráve môže spotrebovať veľmi málo doplnkového krmiva a po celý deň spásať veľké množstvá trávy, ďateliny a ďalších listnatých rastlín. Ak je pastvina slabá, v pokoji alebo chýba, nutričný deficit nahradí udržiavací granulát pre vodné vtáctvo.

Husi potrebujú niacín vo vyššej miere ako sliepky, takže krmivá špeciálne formulované pre vodné vtáctvo sú vhodnejšie ako štandardné slepačie dávky, najmä pre húsatá. Nerozpustný štrk musí byť vždy k dispozícii, aby vtáky mohli drtiť vláknité rastlinné materiály v svalovom žalúdku. Čistá čerstvá voda musí byť vždy prístupná pri kŕmení, pretože husi nemôžu ľahko prehĺtať suché krmivo bez nej.

Doplnky a pochúťky

Listová zelenina, nakrájaný šalát a ďalšia zelenina sú vhodné prídavky. Drvená ustricová škrupina by mala byť k dispozícii znáškam pre kvalitu škrupiny vajec. Húsatá potrebujú štartér pre vodné vtáctvo, nie štartér pre kurčatá, pretože hladina niacínu v kuracím štartéri je nedostatočná pre rýchly vývoj nôh u mladého vodného vtáctva. Nekŕmte chlebom ako základným krmivom; poskytuje slabú výživu a môže spôsobiť vývojový problém nazývaný anjelské krídlo, ak je vo veľkých množstvách podávaný rastúcim húsatám.

Domáce husi patria k odolnejším druhom hydiny a kríženci často ťažia zo širokého genetického pozadia, ktoré znižuje koncentráciu plemenovo špecifických chýb. Dĺžka života sa zvyčajne pohybuje medzi 10 a 20 rokmi, pričom dobre chované vtáky sa pravidelne dožívajú stredu tohto rozsahu.

Väčšina zdravotných problémov u husí pramení skôr z podmienok chovu ako z genetiky: vlhké útočisko vedie k plesňovej infekcii dýchacích ciest, znečistená pôda vedie k problémom s nohami a výživové medzery pri raste spôsobujú kostrové deformácie. Riešenie týchto environmentálnych faktorov predchádza väčšine bežných stavov.

Preventívna starostlivosť

• Udržujte podstielku suchou a pravidelne ju vymieňajte. Vlhká podstielka je primárnym prostredím pre plesne a parazity.
• Čistite a plňte nádoby na vodu denne, aby ste zabránili bakteriálnemu a riasovému rastu.
• Kontrolujte tlapky týždenne, najmä u ťažších vtákov, a ošetrujte rezy alebo rany ihneď.
• Pre všetky húsatá používajte štartér formulovaný pre vodné vtáctvo, aby ste predišli nedostatku niacínu.
• Tam, kde je to možné, rotujte pastevné oblasti, aby ste znížili záťaž vnútornými parazitmi.
• Poraďte sa s aviárnym veterinárom ohľadom každého vtáka, ktorý vykazuje dýchacie ťažkosti, náhlu neschopnosť chôdze alebo progresívnu letargiu.

Husi sú vonkajšie živočíchy, ktoré trávia väčšinu aktívnych hodín hľadaním potravy, pasením a spoločenskou aktivitou. Nie sú vhodné na uzatvorenie v malých výbehoch. Pastevná plocha poskytujúca skutočnú pastvinu je najdôležitejším znakom prostredia; bez nej výrazne rastú náklady na krmivo a pravdepodobnejšími sa stávajú problémy s chovaím spôsobené nudou.

Prístup k vode na kúpanie je rovnako dôležitý. Husi nepotrebujú veľký rybník, ale potrebujú nádobu dostatočne hlbokú na ponorenie hlavy, minimálna hĺbka približne 20 až 30 cm. Bez nej nemôžu čistiť nosné priechody ani udržiavať oči a perie čisté.

Nočné útočisko musí byť suché, vetrané a zabezpečené proti predátorom. Líšky, medvedíky čistotné a iné cicavce zaútočia na husi, ak útočiská nie sú riadne uzavreté. Husi nesedia na bidlách a spia na zemi, takže podlahová plocha na vtáka je dôležitejšia ako vertikálny priestor.

Odolnosť voči prostrediu

Väčšina domácich husí zvládne chladné počasie bez prídavného vykurovania, pokiaľ je útočisko suché a bez prievanon. Ich husté perie poskytuje dobrú izoláciu. Horúce a vlhké letá sú náročnejšie pre ťažšie vtáky a tieň s vetráním je v takých podmienkach najdôležitejší. Jedinci krížencov s ľahšou stavbou tela pochádzajúci z čínskej alebo africkej línie majú tendenciu byť trochu tolerantnejší k teplu ako ťažké typy európskeho pôvodu.

Domáce husi znášajú znášku vajec od konca zimy do jari, pričom k najväčšej znáškovej aktivite dochádza medzi februárom a májom na severnej pologuli. Veľkosť znášky sa líši podľa plemenného pozadia a individuálneho vtáka, typicky v rozsahu 5 až 20 vajec za sezónu u krížencov husí. Inkubácia trvá dlhšie ako u sliepok alebo kačíc a vyžaduje trpezlivú kvočku alebo spoľahlivý inkubátor.

Niektorí kríženci husí si uchovávajú silné inštinkty sedenia, najmä tí s pútnou, toulouskou alebo rímskou líniou. Iní, najmä vtáky s čínskou husou líniou, môžu byť slabými sedákmi. Ak je prirodzené sedenie nespoľahlivé, umelá inkubácia je praktickou alternatívou.

Husacie vajcia sú väčšie a majú silnejšie škrupiny ako slepačie vajcia. Pri inkubácii vyžadujú vyššiu vlhkosť a profitujú z pravidelného rosenia a krátkej dennej ochladzovacieho periódy, napodobujúcej správanie husi opúšťajúcej hniezdo. Tieto postupy výrazne zlepšujú miery liahonutia.

Starostlivosť o húsatá po vyliahnutí

Húsatá sa liahnu s plnou pokrývkou žltozeleného páperia a sú aktívne v priebehu niekoľkých hodín. Prvých 24 až 48 hodín nepotrebujú krmivo, kým vstrebávajú zostatok žĺtka. Potom poskytnite štartérovú drť pre vodné vtáctvo, čerstvú vodu v plytkej miske, v ktorej sa nemôžu utopiť, a teplo z brúdra alebo vyhrievacej dosky nastavenej na približne 32 až 35 °C v prvom týždni. Znižujte teplotu o asi 3 °C každý týždeň, kým húsatá úplne neoperia v približne 6 až 8 týždňoch.

Húsatá rýchlo rastú. Kríženci z ťažších línií môžu vyvíjať kostnú a svalovú hmotu rýchlejšie ako ľahšie plemená a výživa v tomto období je kľúčová. Nedostatok niacínu spôsobuje slabosť nôh a vývojové problémy; vždy používajte štartérovú drť pre vodné vtáctvo, nie štandardný kurací štartér.

Skladovanie vajec pred nakladením

Vajcia zbierané pred dokončením znášky skladujte pri 10 až 15 °C v chladnom, stabilnom prostredí s tupým koncom nahor. Liahovosť klesá po približne 7 dňoch skladovania a výrazne sa znižuje po 14 dňoch. Zbierajte vajcia najmenej dvakrát denne, aby ste predišli ochladeniu alebo prasknutiu, a pre inkubáciu vyberajte čisté, dobre tvarované vajcia s neporušenou škrupinou.