Pygora

Pygora je malé vlnové plemeno kozy pochádzajúce z USA. Vzniklo krížením kozy pygmejskej s kozou angorskou, teda dvoch plemien s celkom odlišnými prednosťami. Pygmejská koza dala potomstvu drobnú telesnú stavbu a pokojnú, priateľskú povahu. Angorská koza priniesla dlhú, lesklú mohérovú srsť. Výsledkom je zviera, ktoré sa zmestí aj na malý pozemok, a pritom narastie srsť, ktorú sa oplatí strihať.

Chovatelia držia pygory predovšetkým pre vlnu, ktorú si spriadači a remeselníci cenia pre jemnosť a rozmanitosť. Jedna koza dokáže vyprodukovať jeden z troch typov rúna, od jemného, kašmíru podobného rúna až po kučeravé, mohéru podobné pramene, pričom väčšina zvierat spadá niekam medzi tieto dva krajné typy. Plemeno je drobné a vyrovnanej povahy, preto sa hodí aj ľuďom, ktorí chcú kozy skôr ako spoločníkov než ako komerčné stádo.

Dospelé pygory majú nízku kohútikovú výšku a vážia oveľa menej než mliekové či mäsové plemená, takže manipulácia, strihanie aj preprava sú jednoduchšie než pri veľkých kozách. Sú to spoločenské stádové zvieratá a nikdy by nemali žiť samé.

Pre koho sa hodí

Pygora sa hodí ručným spriadačom, drobným producentom vlny aj malochovateľom s obmedzenou rozlohou pozemku. Má pokojnú povahu, a preto je rozumnou voľbou aj pre rodiny s deťmi, pokiaľ dospelý dohliada na kŕmenie a oplotenie. Kto chce iba jedno zvieratko ako domáceho miláčika, mal by počítať aspoň s dvoma kozami, pretože osamotená koza trpí stresom.

Pygora je pomerne mladé plemeno s dobre zdokumentovaným americkým pôvodom. Vznikla v Oregone začiatkom 80. rokov 20. storočia, keď sa Katharine Jorgensenová rozhodla spojiť drobnú postavu kozy pygmejskej so srsťou kozy angorskej. Cieľom bola koza, ktorú zvládne ostrihať a ošetriť jeden človek doma, a pritom z nej získa použiteľné množstvo vlny.

Obe rodičovské plemená mali za sebou dlhú vlastnú históriu ešte pred týmto krížením. Angorská koza, chovaná pre mohér, siaha koreňmi do oblasti dnešnej Ankary v Turecku a do Spojených štátov sa doviezla v devätnástom storočí. Koza pygmejská pochádza z drobných západoafrických kôz prevezených do Severnej Ameriky, kde si získala obľubu ako otužilé a nenáročné zviera.

Spojením týchto dvoch plemien Jorgensenová dosiahla potomstvo s jemnejšou a hebkejšou srsťou, než akú má samotná angorská koza, na tele veľkosti pygmejskej kozy. Záujem sa medzi milovníkmi vlny rýchlo šíril, a tak v roku 1987 vznikla Pygora Breeders Association, ktorá zaregistrovala prvé zvieratá a stanovila plemenný štandard.

Štandard obmedzuje, aký podiel pygmejských a angorských predkov smie registrovaná pygora mať, čím sa plemeno drží v stanovenom rozsahu a nezosúva sa späť k žiadnemu z rodičovských plemien. Dnes je pygora najrozšírenejšia v Spojených štátoch a chovajú ju najmä ruční spriadači a malé vlnové farmy.

Pygora je malá, súmerne stavaná koza so širokým papuľkom, vzpriamenými alebo mierne dozadu sklonenými ušami a pevnou kostrou zdedenou po pygmejských predkoch. Rohy môžu mať oba pohlavia, hoci niektorým kozliatkam sa rohy odstraňujú už v mladom veku. Najvýraznejším znakom je rúno, ktoré pokrýva väčšinu tela a pred strihaním môže byť poriadne husté.

Srsť a farby

Rúno pygory sa delí na tri typy. Typ A je dlhý a lesklý, s kučerami alebo prstencami, najbližšie k angorskému mohéru. Typ C je krátky, jemný a teplý, najbližšie ku kašmíru. Typ B je medzistupeň, ktorý spája znaky oboch. Vlákno je cenené pre jemnosť a dobre prijíma farbivo.

Medzi farby patrí biela, čierna, hnedá, sivá a rôzne kombinované či tieňované vzory. Biele rúno je bežné, pretože sa ľahko farbí, no chovatelia držia aj farebné pygory kvôli prírodnému vláknu. Väčšinu zvierat strihajú dvakrát ročne, ešte predtým, ako začne rúno prirodzene línať.

Pygora patrí medzi vyrovnanejšie vlnové plemená kôz. Väčšina jedincov je priateľská k ľuďom, pokojná pri manipulácii a zvedavá, no nie dotieravá. Mnohé si vytvoria silné puto k osobe, ktorá ich kŕmi a česá, a budú ju sledovať po celom výbehu.

K členom rodiny vrátane detí bývajú pygory väčšinou jemné, hoci pre ich rohy je potrebný dohľad nad malými deťmi. K cudzím ľuďom sú spočiatku opatrné a otvoria sa, až keď sa cítia bezpečne. K ostatným kozám sú spoločenské a najlepšie sa im darí v menšej skupine, kde si bez väčších konfliktov ustália poradie v stáde.

Sú hravé, najmä ako kozliatka, a rady sa vyškriabu na polená, pne či nízke pódiá. Hlasový prejav majú stredný. Ozývajú sa pri kŕmení alebo keď ich oddelia od stáda, no nepatria medzi neustále mečiace zvieratá. Znudená alebo osamelá pygora môže byť vystresovaná a hlučná, preto jej spoločnosť a trocha podnetov udržia spokojnosť.

Keďže pygora je vlnové plemeno, starostlivosť o srsť tvorí väčšiu časť bežnej rutiny než u väčšiny kôz. Rúno sa môže zvaľkovať a zachytávať nečistoty, preto potrebuje pozornosť počas celého obdobia rastu a strihanie dvakrát do roka.

Úprava srsti

• Rúno pravidelne kefujte alebo prečesávajte prstami, aby ste odstránili seno, bodliaky a zauzlené chumáče
• Strihajte približne dvakrát ročne, pred jarným a jesenným prirodzeným línaním
• Kopytá orezávajte každých 6 až 8 týždňov
• Pri česaní kontrolujte kožu a rúno na výskyt vší alebo roztočov
• Rúno udržiavajte suché, pretože mokré a zvaľkované vlákno stráca hodnotu a môže dráždiť pokožku

Pohyb

• Zabezpečte denný prístup do oploteného výbehu alebo na pastvinu na okusovanie a pohyb
• Ponúknite polená, pne alebo pevné pódiá na šplhanie
• Držte aspoň dve kozy, aby mali spoločnosť a zostali aktívne
• Nenechávajte kozy dlhodobo zatvorené v malom výbehu

Prostredie

Pygory potrebujú bezpečné oplotenie, pretože kozy skúšajú hranice a dokážu sa pretlačiť aj cez úzku škáru. Na noc a počas nepriaznivého počasia potrebujú suchý, nepriefukový prístrešok s čistou podstielkou. Chlad znášajú pri plnom rúne pomerne dobre, no treba ich chrániť pred dlhotrvajúcim dažďom a vetrom, najmä hneď po strihaní, keď majú len málo tepelnej izolácie.

Pygora je okusujúce zviera, ktorému najviac vyhovuje strava založená na pastve. Väčšinu jedálnička by mala tvoriť pastva, lístie, kroviny a kvalitné lúčne seno. Kozy si vyberajú potravu selektívne a pri príležitosti siahnu po najvýživnejších rastlinách. Čerstvá čistá voda musí byť dostupná stále a voľne prístupná sypká minerálna zmes určená pre kozy dopĺňa meď a ďalšie látky, ktoré kozy potrebujú.

Pochúťky a doplnky

Malé množstvo mrkvy, jablka alebo iného kozám bezpečného ovocia a zeleniny sa dá použiť ako príležitostná pochúťka, no malo by tvoriť len okrajovú časť jedálnička. Nadmerné kŕmenie obilninami vedie k obezite a tráviacim ťažkostiam. Sypký minerálny doplnok určený pre kozy, a v niektorých oblastiach aj doplnok selénu, môže odporučiť miestny veterinár podľa zloženia pôdy.

Pygora je vo všeobecnosti otužilé plemeno s bežnou dĺžkou života 12 až 15 rokov pri dobrej starostlivosti. Väčšina zdravotných problémov je rovnaká ako u kôz vo všeobecnosti a dajú sa zvládnuť bežnou starostlivosťou, kontrolou parazitov a správnou výživou. Jej malá veľkosť uľahčuje manipuláciu a vyšetrenie v porovnaní s veľkými plemenami.

Preventívna starostlivosť

• Naplánujte pravidelné veterinárne prehliadky a dodržiavajte miestny očkovací plán
• Sledujte výskyt parazitov a liečte podľa potreby, nie podľa pevného kalendára
• Kopytá orezávajte každých 6 až 8 týždňov
• Podávajte minerály určené pre kozy, aby ste predišli nedostatkom
• Nové zvieratá pred zaradením do stáda umiestnite do karantény

Pygory dospievajú pohlavne skoro a koza môže zabrezávať už v prvom roku života, hoci mnohí chovatelia počkajú, kým koza dostatočne vyrastie, až potom ju prvýkrát pripustia. Párenie sa často načasuje tak, aby sa kozliatka narodili v miernejšom počasí. Gravidita trvá zhruba päť mesiacov, po ktorých koza spravidla porodí jedno až dve kozliatka, dvojčatá nie sú výnimkou.

Novonarodené kozliatka sú drobné a čulé a mali by začať cicať čo najskôr po pôrode, aby prijali mledzivo. Kozy sú väčšinou starostlivé matky. Kozliatka začínajú okusovať pastvu už po niekoľkých týždňoch a bežne sa odstavujú okolo druhého až tretieho mesiaca. Registrovaný chov sa riadi plemenným štandardom, ktorý obmedzuje podiel pygmejských a angorských predkov, aby potomstvo zostalo uznané ako pygora.

Keďže rohy môžu mať oba pohlavia a nekastrovaní capy majú výrazný zápach, chovatelia tomu prispôsobujú ustajnenie aj manipuláciu. Mnohí chovatelia kastrujú capov, ktoré nevyužívajú na plemenitbu, pretože kastráty majú vynikajúce rúno a sú pokojnými vlnovými zvieratami alebo domácimi miláčikmi.