Kiko

Kiko je mäsové plemeno kozy vyšľachtené na Novom Zélande v 80. rokoch 20. storočia. Názov pochádza z maorského slova s významom mäso, čo odkazuje na účel plemena. Kozy Kiko sa šľachtili tak, aby priberali na pastve a v kroví namiesto ťažkého kŕmenia obilninami a aby prežili vo vlhkom, kopcovitom teréne s minimálnym zásahom chovateľa.

Plemeno je známe najmä svojou tvrdosťou. Kiko sa vyberali v ťažkých podmienkach, pričom slabé jedince sa vyraďovali namiesto toho, aby sa im venovala osobitná starostlivosť. Výsledkom je zviera, ktoré lepšie odoláva vnútorným parazitom než mnohé iné kozy, prejde dlhé vzdialenosti za pastvou a pri kotení potrebuje len málo pomoci. Dospelé kozy vážia zvyčajne od 45 do 65 kg, capy sú väčšie.

Kiko sa chová predovšetkým na mäso a na kríženie, ktorým sa zošľachťujú iné mäsové línie. Využíva sa aj na čistenie krovia, pretože spása aj drevnaté rastliny, ktoré mnohé iné hospodárske zvieratá obchádzajú.

Pre koho je Kiko vhodná

Kiko sa hodí farmárom a drobným chovateľom, ktorí chcú kozu schopnú fungovať na pastve s minimálnymi vstupmi. Lepšie sa jej darí pri extenzívnom chove na voľnom priestranstve než v uzavretom ustajnení. Ľudia, ktorí hľadajú malú spoločenskú kozu alebo vydatnú mliekareň, nájdu vhodnejšie plemeno inde, pretože Kiko sa šľachtí na mäso a odolnosť v teréne, nie na maznanie ani na dojivosť.

Kiko sa vyvíjala na Novom Zélande od konca 70. rokov až počas 80. rokov 20. storočia. Chovatelia Garrick a Anne Battenovci spolupracovali so skupinou Caprinex Genetics na Južnom ostrove a ich cieľom bolo vyšľachtiť mäsovú kozu vhodnú pre vlhký kopcovitý terén Nového Zélandu.

Základom boli divo žijúce kozy, ktoré na novozélandskej krajine žili a rozmnožovali sa bez ľudskej pomoci už predtým. Tieto otužilé zvieratá sa krížili s dovezenými mliekovými capmi plemien anglonúbijská koza, saanenská koza a togenburská koza, aby sa zvýšila veľkosť a rýchlosť rastu pri zachovaní tvrdosti pôvodnej divokej populácie.

Jadrom programu bol výber. Zvieratá sa držali na drsnom teréne s minimálnym odčervovaním, prikrmovaním či pomocou pri pôrode. Kozy, ktoré si za týchto podmienok neudržali zdravie, nevychovali svoje kozliatka alebo nepriberali na váhe, sa vyraďovali z chovu. Po niekoľkých generáciách sa línia ustálila v tvrdosti a raste a dostala meno Kiko.

V 90. rokoch sa Kiko vyvážala do Spojených štátov, kde sa využívala ako čistokrvná mäsová koza aj na kríženie na zošľachtenie iných mäsových línií. Chovateľské registre v Spojených štátoch aj inde dnes vedú rodokmene Kiko a percentuálne krížence.

Kiko je veľká, dobre osvalená koza s hlbokým telom a silnými, vzpriamenými nohami stavanými na prekonávanie veľkých vzdialeností. Plemeno sa šľachtilo na funkčnosť, nie na jednotný výzor, preto sa vo veľkosti a farbe líši viac než výstavné plemená. Celkový dojem je otužilé, atletické zviera.

Capy majú ťažké, rozložité rohy stočené von a dozadu, rohaté sú aj kozy, hoci majú rohy jemnejšie. Hlava je stredne dlhá s bystrým výrazom. Kopytá bývajú tvrdé a potrebujú menej úpravy než u kôz chovaných na mäkkej pôde.

Srsť a farby

Biela je najčastejšia farba a bola uprednostňovaná v pôvodnom chovnom materiáli, no Kiko sa vyskytuje aj v krémovej, plavej, hnedej, čiernej a v ich kombináciách. Srsť je pomerne hrubá a v teplom počasí prilieha k telu. V chladnom podnebí kozám narastie hustejšia zimná srsť s určitým podsadím, ktorú na jar zhadzujú, keď sa otepľuje.

Samostatnosť a sebestačnosť plemena Kiko vychádza priamo zo spôsobu jeho šľachtenia. Kozy sa samostatne pasú a spásajú kroviny na veľkých plochách, zostávajú ostražité voči nebezpečenstvu a rýchlo reagujú. Kozy matky sú pozorné a svoje kozliatka bránia a vychovávajú takmer bez pomoci.

K ľuďom sa plemeno správa väčšinou pokojne, no nie je zvlášť láskavé. Kozy Kiko zvyknuté na pravidelnú manipuláciu od mladého veku sú zvládnuteľné a dajú sa ľahko presúvať, zatiaľ čo zvieratá chované voľne v teréne bývajú voči cudzím ľuďom plaché a ťažšie sa chytajú. Sú aktívne a zvedavé a skúšajú pevnosť plotov. Medzi ostatnými kozami sú spravidla spoločenské a vytvárajú stále stádové poradie. S iným hospodárskymi zvieratami vychádzajú na spoločnej pastve dobre. Nejde o plemeno, ktoré vyhľadáva blízky kontakt s človekom, preto by chovatelia, ktorí chcú úzky vzťah, mali so zvieratami pracovať už od mladého veku.

Kiko sa šľachtila tak, aby si vystačila s minimálnou dennou starostlivosťou, no aj tak potrebuje riadny chov. Hlavnými potrebami sú priestor na pastvu, pevné oplotenie, úkryt pred extrémnym počasím a pravidelný zdravotný program.

Úprava srsti a kopýt

• Občas kozu vykefujte, aby ste odstránili uvoľnenú srsť počas jarného línania.
• Kopytá kontrolujte každých pár mesiacov; kopytá Kiko sa zvyčajne opotrebúvajú dobre a potrebujú menej úpravy než u plemien chovaných na mäkkej pôde.
• Pri manipulácii prehliadajte srsť na kliešte, vši a kožné problémy.
• Rohy a prípadné poranenia udržiavajte čisté a sledujte ich.

Pohyb

• Zabezpečte otvorenú pastvu alebo kroviny, aby sa kozy mohli denne pásť a pohybovať.
• Umožnite prístup ku krovinám a drevnatým rastlinám, ktoré Kiko uprednostňuje pred samotnou krátkou trávou.
• Používajte striedavú pastvu, aby zostala krmovina čerstvá a znížilo sa zaťaženie parazitmi.
• Poskytnite dostatok priestoru; kozy zatvorené na malej ploche sa nudia a môžu poškodzovať výbehy a ploty.

Prostredie

Kiko znáša vlhko, kopcovitý terén a chlad lepšie než mnohé iné kozy, no aj tak potrebuje suchý prístrešok bez prievanu, kde sa ukryje pred dažďom, vetrom a horúčavou. Oplotenie musí byť vysoké a pevné, pretože plemeno je atletické a bude skúšať každé slabé miesto. Čistá voda a minerály na voľné kŕmenie musia byť dostupné stále.

Kiko je predovšetkým pasúce sa zviera. Jeho jedálniček by mal stavať na kvalitnej pastve, krovinách a sene, obilniny sa podávajú len striedmo. Dospelé kozy na kvalitnej krmovine často nepotrebujú žiadne obilie, zatiaľ čo rastúce kozliatka, kozy pred pôrodom a dojčiace kozy môžu potrebovať doplnok. Vždy zabezpečte čistú vodu a minerály určené priamo pre kozy na voľné kŕmenie, pretože kozy majú špecifické nároky na meď a selén, ktoré minerálne zmesi pre hovädzí dobytok nepokrývajú.

Pochúťky a doplnky

Malé množstvo mrkvy, jabĺk alebo listnatých krovín predstavuje bezpečnú pochúťku a užitočnú odmenu pri výcviku. Voľne dostupné sypké minerály a jedlá sóda podporujú zdravie bachora. V oblastiach s nedostatkom selénu sa riaďte odporúčaním miestneho veterinára na doplnky selénu a vitamínu E, pretože škodlivý je ako nedostatok, tak aj nadbytok.

Kiko patrí medzi otužilejšie plemená kôz, pretože sa šľachtila v ťažkých podmienkach, kde sa slabšie jedince vyraďovali. Voči vnútorným parazitom je odolnejšia než mnohé iné kozy a spravidla sa kotí bez pomoci. Napriek tomu nie je voči bežným chorobám kôz imúnna a dobrý manažment chovu udržiava stádo zdravé. Pri správnej starostlivosti sa Kiko bežne dožíva 8 až 12 rokov.

Preventívna starostlivosť

• Odčervujte len na základe vyšetrenia trusu na počet vajíčok parazitov, čím sa chráni prirodzená odolnosť plemena.
• Striedajte pastviny a vyhýbajte sa prepaseniu.
• Udržiavajte aktuálne očkovania vrátane vakcíny CDT proti klostrídiovým ochoreniam a tetanu.
• Poskytujte minerály určené priamo pre kozy na voľné kŕmenie, aby ste predišli nedostatku medi a selénu.
• Podľa potreby upravujte kopytá a udržiavajte podstielku suchú.

Ľahké rozmnožovanie patrí k hlavným prednostiam plemena Kiko. Kozy dosahujú pohlavnú dospelosť približne v 7 až 12 mesiacoch, hoci mnohí chovatelia počkajú, kým sa koza priblíži k roku veku a poriadne vyrastie, až potom ju prvýkrát pripustia. Capy môžu byť plodné už od 5 do 7 mesiacov. Tak ako väčšina kôz, aj Kiko v miernom podnebnom pásme rozmnožovanie viaže na ročné obdobie a najsilnejšie sa preháňa na jeseň.

Gravidita trvá približne 145 až 155 dní. Kozy plemena Kiko sú známe ľahkým kotením a silným materským pudom, preto väčšinou rodia a vychovávajú svoje kozliatka s minimálnym zásahom človeka. Dvojčatá sú bežné a niektoré kozy odchovajú aj trojčatá. Kozliatka sú životaschopné, rýchlo vstávajú a začínajú satie, čo zodpovedá koncepcii plemena postavenej na minimálnych vstupoch. Mnohí chovatelia odstavujú kozliatka približne v 2 až 3 mesiacoch, v závislosti od rastu a stavu pastvy. Výber plemenného materiálu s rovnakými znakmi tvrdosti udržiava líniu silnú.