Búrska koza

Búrska koza je domestikované plemeno vyšľachtené v Južnej Afrike na produkciu mäsa. Patrí medzi najrozšírenejšie mäsové plemená kôz na svete a chovatelia ju cenia pre rýchly nárast svalovej hmoty a pokojnú povahu pri manipulácii. Dospelé zviera je ťažké, hlboké v tele, s bielou srsťou a farebnou hlavou, podľa ktorých sa dá ľahko rozpoznať.

Plemeno je odolné a prispôsobí sa rôznym podnebiam, od suchých pastvín až po vlhkejšie lúky. Búrske kozy dobre znášajú horúčavu a spásajú kroviny a burinu, ktoré iný dobytok často obchádza. Kozy sú spoľahlivé matky a často odchovávajú dvojčatá.

Dobrá povaha patrí k dobrej povesti plemena. Búrske kozy bývajú väčšinou pokojné, priateľské a ľahko sa s nimi manipuluje, čo vyhovuje veľkochovom aj drobným chovateľom.

Komu sa hodí

Búrska koza vyhovuje chovateľom, ktorí chcú mäsové plemeno s rýchlym rastom a jednoduchou manipuláciou. Uplatní sa na malých farmách aj vo veľkých komerčných chovoch. Ľudia, ktorí chovajú kozy hlavne ako spoločníkov, môžu zistiť, že plemeno je väčšie a ťažšie, než čakali, preto sú dôležité pevné oplotenie a dostatok priestoru.

Názov búrska koza pochádza z afrikánskeho slova pre farmára. Plemeno vzniklo v Južnej Afrike, pričom väčšina zakladajúcej šľachtiteľskej práce prebiehala vo Východnej Kapskej provincii začiatkom dvadsiateho storočia.

Miestni farmári pracovali s domácimi kozami chovanými pôvodným obyvateľstvom a vyberali zvieratá podľa telesnej veľkosti, rýchlosti rastu, plodnosti a odolnej konštitúcie. Počas niekoľkých desaťročí tento výber priniesol samostatný mäsový typ namiesto mliekového či vlnového plemena.

V polovici dvadsiateho storočia vzniklo v Južnej Afrike chovateľské združenie, ktoré stanovilo štandard a viedlo evidenciu, čo pomohlo ustáliť charakteristický vzhľad plemena: biele telo s červenou alebo hnedou hlavou. Štandardizácia zlepšila jednotnosť medzi chovmi.

Od konca dvadsiateho storočia sa búrska koza rozšírila do sveta. Vývoz do Austrálie, na Nový Zéland a do Severnej Ameriky plemeno v týchto regiónoch etabloval, kde dnes patrí medzi popredné mäsové plemená a často sa krížuje s inými plemenami na zlepšenie kvality jatočného tela.

Búrska koza má široké, hlboké telo nesené na silných nohách, so silným osvalením zadnej časti tela a chrbta. Hlava má mierne vypuklý profil, niekedy nazývaný rímsky nos, a uši sú dlhé a visia tesne pri lícach. Obe pohlavia zvyčajne nosia dozadu zahnuté rohy.

Klasickým znakom je biele telo s červenou alebo hnedou hlavou a krkom, hoci sa vyskytujú aj celofarebné jedince a iné znaky. Koža býva často pigmentovaná, čo poskytuje istú ochranu pred slnkom.

Srsť a farby

Srsť je krátka a priliehavá, čo znižuje nároky na starostlivosť. Tradičný vzor bieleho tela s farebnou hlavou je najznámejší, no plemenné štandardy v niektorých krajinách uznávajú aj jednofarebné a strakaté jedince. Pigmentovaná koža na odhalených miestach, ako je vemeno a spodná časť tela, je vo všeobecnosti žiaduca.

Búrske kozy sú známe vyrovnanou, stálou povahou. Zvyčajne sú tiché a dobre znášajú manipuláciu, čo je jeden z dôvodov, prečo je plemeno obľúbené u komerčných chovateľov aj u začiatočníkov. K ľuďom sa správajú väčšinou priateľsky a zvedavo, nie plaho.

V rámci stáda sú búrske kozy spoločenské a rýchlo si vytvoria jasné poradie. Pri postupnom zoznamovaní sa dobre miešajú s inými kozami a hospodárskymi zvieratami. Capy sa v období párenia stávajú silnejšími a asertívnejšími, preto potrebujú bezpečnú manipuláciu a oddelené ustajnenie.

Kozy sú pozorné matky a v prvých týždňoch zostávajú blízko svojich kozliat. Pokojná povaha plemena však nenahrádza potrebu dobrého oplotenia, pretože kozy dobre šplhajú a rady skúšajú hranice.

Búrske kozy sú odolné a nenáročné v porovnaní s mnohými inými plemenami, no aj tak potrebujú pravidelnú základnú starostlivosť. Krátka srsť zjednodušuje starostlivosť o vzhľad, zatiaľ čo veľkosť zvierat a ich spôsob pastvy zároveň znamenajú, že oplotenie a podložie sú hlavnými každodennými starosťami.

Starostlivosť o srsť

• Občas kefujte, aby ste odstránili uvoľnenú srsť, a kontrolujte kožu na výskyt parazitov
• Paznechty strihajte každých 6 až 10 týždňov, na mäkkom podklade častejšie
• Pri bežnej manipulácii kontrolujte uši, oči a srsť

Pohyb

• Denne zabezpečte prístup na pastvu alebo do veľkého výbehu na spásanie a obhrýzanie
• Ponúknite kamene, kmene alebo plošiny na šplhanie, ktoré kozy ochotne využívajú
• Zvieratá držte v skupinách, pretože kozy sú spoločenské a samote sa im nedarí

Prostredie

Búrske kozy dobre znášajú horúčavu a sucho, no neznášajú dlhotrvajúce vlhko a chlad. Suchý prístrešok bez prievanu, čistá podstielka a dobré odvodnenie znižujú riziko problémov s paznechtami a dýchacími cestami. Oplotenie by malo byť aspoň 1,2 metra vysoké a tesné, pretože kozy tlačia, šplhajú a hľadajú slabé miesta.

Základom stravy búrskej kozy je pastva. Kozy obhrýzajú kroviny, burinu a lístie a zároveň spásajú trávu, pričom pestrá pastva pokryje väčšinu ich potrieb. Keď je pastva slabá, nahradí ju kvalitné seno. Kŕmna zmes sa pridáva rýchlo rastúcim kozľatám, kozám v neskorej gravidite a kozám v laktácii, no u nečinných dospelých zvierat by mala byť obmedzená, aby sa predišlo nadváhe.

Čistá voda musí byť dostupná stále a sypká minerálna zmes určená priamo pre kozy podporuje zdravie kostí a metabolizmu. Kozy potrebujú meď, ktorá je súčasťou kozích minerálov; ovčie minerály nie sú náhradou, pretože obsah medi v nich je obmedzený.

Maškrty a doplnky

Malé množstvo mrkvy, jablka alebo tekvice je vhodnou maškrtou. Sypaný kozí minerál a v oblastiach s nedostatkom selénu v pôde aj selén podporujú rast a plodnosť. Každé nové krmivo zavádzajte postupne počas týždňa alebo dlhšie, aby sa bachor stihol prispôsobiť.

Búrska koza je odolné plemeno s málo plemenne špecifickými problémami. Pri dobrej starostlivosti sa dožíva približne 8 až 12 rokov. Väčšina zdravotných problémov pochádza z parazitov, vlhkého podložia a nárokov chovu, nie z dedičnej slabosti. Plán zdravia stáda s pravidelnými kontrolami trusu a očkovacím harmonogramom udrží väčšinu problémov pod kontrolou.

Preventívna starostlivosť

• Pravidelne robte počítanie vajíčok parazitov v truse a odčervujte podľa výsledkov, nie podľa pevného kalendára
• Očkujte proti klostrídiovým ochoreniam (napríklad CDT) podľa odporúčania miestneho veterinára
• Pravidelne strihajte paznechty a udržiavajte výbehy dobre odvodnené
• Nové prírastky pred zaradením do stáda umiestnite do karantény
• Podávajte kozie minerály a upravujte krmivo počas gravidity a laktácie

Búrska koza je cenená pre svoju plodnosť. Kozy môžu dosiahnuť chovnú kondíciu už okolo 6 až 8 mesiaca veku, hoci mnohí chovatelia počkajú, kým zvieratá dorastú a priblížia sa k roku, než ich prvýkrát pripustia. Capy sú plodné už v mladom veku a v období párenia sa stávajú asertívnejšími, preto sa mimo obdobia párenia zvyčajne chovajú oddelene od kôz.

Na rozdiel od plemien s prísne sezónnym rozmnožovaním sa búrske kozy môžu páriť takmer po celý rok, čo chovateľom umožňuje naplánovať viac ako jeden cyklus kotenia počas dvoch rokov. Gravidita trvá približne 150 dní. Dvojčatá sú bežné a vyskytujú sa aj trojčatá, čo patrí k dôvodom, prečo je plemeno produktívne.

Kozy sú dobré, pozorné matky a spravidla sa kotia bez pomoci. Kozľatá rýchlo rastú na materskom mlieku a v prvých týždňoch začínajú okusovať pastvu. Odstavujú sa zvyčajne okolo 3. mesiaca, v závislosti od kondície kozy a plánu chovateľa.