Angorská koza

Angorská koza je stredne veľké plemeno chované predovšetkým pre mohér, jemné a lesklé vlákno, ktoré jej rastie po celom tele. Pôvod má v tureckom regióne Angora, oblasti okolo dnešnej Ankary, podľa ktorej dostala meno. Telo pokrýva hustá srsť z dlhých, kučeravých prameňov, ktoré sa strihajú, nie sú výsledkom prirodzeného zhadzovania srsti.

Na rozdiel od kôz chovaných na mlieko alebo mäso sa toto plemeno po stáročia šľachtilo na jediný účel: produkciu vlákna. Srsť rastie nepretržite a zvyčajne sa strihá dvakrát ročne. Dospelé zvieratá majú jemnejšiu kostru a nižšiu hmotnosť tela ako mnohé iné plemená podobnej výšky, pretože väčšinu ich objemu tvorí samotná srsť.

Povaha plemena je pokojná a nenáročná. Angorské kozy bývajú k ošetrovateľom zdržanlivejšie a tichšie než mliekové plemená, čo vyhovuje chovateľom, ktorí chcú nenáročné zviera na vlákno. Sú však menej odolné než mäsové či mliekové kozy a vyžadujú viac prístrešia a starostlivejší manažment, najmä v období strihania.

Pre koho sa hodí

Angorská koza sa hodí chovateľom, ktorí chcú produkovať vlákno a dokážu zvládnuť strihanie dvakrát do roka aj zvýšené nároky na prístrešie. Nie je vhodnou voľbou pre nikoho, kto hľadá kozu na mlieko alebo mäso, ani pre chov s minimálnou starostlivosťou, pretože ostrihané zvieratá zle znášajú chlad a vlhko a mláďatá sú krehkejšie než u odolnejších plemien. Najviac z tohto plemena získajú chovatelia so záujmom o spracovanie vlákna alebo malú mohérovú prevádzku.

Angorská koza nesie meno po tureckom regióne Angora, oblasti okolo mesta dnes nazývaného Ankara. Chová sa tam pre mohérovú srsť už mnoho storočí a po dlhé obdobie osmanské úrady obmedzovali vývoz plemenných zvierat, aby ochránili miestny obchod s mohérom.

Počas 19. storočia sa angorské kozy dostali aj mimo Turecka a udomácnili sa vo viacerých ďalších krajinách. Južná Afrika ich dostala v polovici storočia a vybudovala si na nich rozsiahly mohérový priemysel. Spojené štáty doviezli angorské kozy približne v tom istom období, pričom centrom americkej produkcie mohéru sa stal Texas, pretože jeho suché podnebie plemenu vyhovuje.

Austrália sa tiež pustila do chovu angorských kôz a spolu s Južnou Afrikou, Spojenými štátmi a Tureckom patrila historicky medzi hlavných producentov mohéru. Chovatelia v každej z týchto krajín selektovali zvieratá podľa hmotnosti, jemnosti a hustoty srsti. Množstvo vlákna, aké dokázala jedna koza vyprodukovať, sa tak postupne zvyšovalo.

Počas 20. storočia zostalo plemeno špecializovaným vláknovým zvieraťom. Dopyt po mohéri rástol a klesal s módou a stavom textilných trhov, a stavy angorských kôz sa menili podľa toho. Plemeno si napriek tomu zachovalo svoj charakteristický znak: hustú, kučeravú srsť rastúcu po celom tele.

Najvýraznejším znakom angorskej kozy je jej srsť: dlhé, lesklé kučery mohéru, ktoré pokrývajú telo, nohy a veľkú časť hlavy a tváre. Vlákno visí v pevných kučerách alebo vlnitých prameňoch a medzi jednotlivými strihaniami môže dosiahnuť značnú dĺžku. Pod srsťou je telesná kostra pomerne ľahká a jemná v porovnaní s mäsovými či mliekovými plemenami kôz.

Rohy majú väčšinou obe pohlavia, stočené dozadu a von, pričom capie rohy bývajú mohutnejšie a viac špirálovité. Tvár je úzka, s mierne prehnutým alebo rovným profilom, a uši sú široké a previsnuté.

Srsť a farby

Klasická angorská koza je čisto biela, farba najviac cenená, pretože nefarbený mohér sa dá dobre farbiť. Cieleným šľachtením vznikli aj farebné angorské kozy v čiernej, červenej, hnedej a sivej farbe, ktoré chovajú najmä ručné priadky vyhľadávajúce prirodzene farebné vlákno. Kvalita rúna sa posudzuje podľa lesku, jemnosti, hustoty a rovnomernosti štruktúry kučier. Srsť mladých zvierat (kozľací mohér) je jemnejšia a mäkšia, s vekom kozy vlákno vo všeobecnosti hrubne.

Angorská koza má jemnú a poddajnú povahu. Väčšinou je pokojná a tichá, menej temperamentná než mliekové plemená a menej naklonená skúšať oplotenie či vyzývať ošetrovateľov. Mnohí chovatelia opisujú toto plemeno ako trochu zdržanlivé a plaché, pretože dáva prednosť bezpečiu stáda pred blízkym kontaktom s človekom.

S členmi rodiny a pravidelnými ošetrovateľmi si angorské kozy zvykajú na rutinu a po získaní dôvery dokážu byť priateľské, hoci pozornosť človeka nevyhľadávajú tak ako niektoré mliekové kozy. Voči cudzím ľuďom si držia odstup. Medzi ostatnými kozami sú to pokojné stádové zvieratá, ktoré zvyčajne stoja nižšie v sociálnom rebríčku, než aby v ňom dominovali.

Keďže nie sú prirodzene odolné ani samostatné, angorské kozy potrebujú dôsledné a jemné zaobchádzanie. Hrubé zaobchádzanie zvyšuje ich nervozitu a strihanie aj bežná manipulácia sú potom náročnejšie. Pokojný, predvídateľný režim z plemena vyťaží to najlepšie.

Starostlivosť o angorskú kozu sa točí okolo jej srsti. Mohér rastie nepretržite a musí sa strihať, zvyčajne dvakrát ročne, pretože plemeno si srsť samo nezhadzuje. Medzi jednotlivými strihaniami treba rúno udržiavať primerane čisté a bez bodliakov, sena či podstielky, ktoré znižujú jeho hodnotu.

Úprava srsti

• Strihajte približne dvakrát ročne, na jar a na jeseň, skôr než sa vlákno zvalcuje alebo znečistí
• Kŕmidlá a podstielku usporiadajte tak, aby sa v srsti zachytávalo čo najmenej rastlinného odpadu
• Kontrolujte srsť, či sa v nej neskrývajú zauzlenia, parazity alebo kožné problémy
• Zaobchádzajte s kozou jemne a pravidelne, aby strihanie a kontrola prebiehali s minimom stresu

Pohyb

• Zabezpečte kozám denný prístup na suchý výbeh alebo pastvinu na spásanie a pohyb
• Umožnite voľné prehliadanie kríkov a hrubšej píce, čo zodpovedá prirodzenému správaniu kôz
• Udržiavajte oplotenie pevné, pretože aj pokojné kozy skúšajú jeho hranice

Prostredie

Angorské kozy potrebujú suchý prístrešok bez prievanu za každého počasia, obzvlášť po strihaní, keď majú len minimálnu ochranu pred chladom alebo dažďom. Nevyhnutnosťou je čistá, dobre vetraná maštaľ alebo trojstenný prístrešok, suchá podlaha a tieň v horúcom počasí. Plemenu najviac vyhovuje mierne až teplé a suché podnebie, zatiaľ čo v chladných a vlhkých podmienkach strádajú.

Angorské kozy sú spásače, ktorým vyhovuje základ z kvalitnej píce: pastva, prehliadané kríky a seno. Keďže veľkú časť prijatej výživy premieňajú na vlákno, potrebujú dostatok bielkovín a energie na udržanie produkcie mohéru, a nedostatočné kŕmenie sa rýchlo prejaví na tenkej a slabej srsti. Počas gravidity, laktácie a v chladnejších mesiacoch sa do jedálnička bežne pridáva jadrové krmivo spolu s minerálmi určenými priamo pre kozy, podávanými na voľné kŕmenie.

Maškrty a doplnky

Malé množstvá bezpečnej zeleniny a ovocia, napríklad mrkva alebo jablko, možno podávať príležitostne ako maškrtu, a to len ako okrajovú súčasť jedálnička. Zabezpečte stály prístup k čistej čerstvej vode a minerálnu zmes určenú priamo pre kozy, s dôrazom na meď a selén, ktoré kozy potrebujú a ktoré ovčie minerály nedodávajú v správnom pomere. Doplnky prispôsobte miestnej pôde a píci, najlepšie po konzultácii s veterinárom.

Pri dobrej starostlivosti sa angorská koza dožíva približne 10 až 12 rokov. Plemeno je pomerne zdravé, no menej odolné než mäsové či mliekové kozy, a veľká časť veterinárnej starostlivosti sa sústreďuje na dôsledky jeho jemnej kostry a vysokých nárokov produkcie vlákna. Medzi najčastejšie problémy patrí prechladnutie po strihaní, vnútorné parazity a straty gravidít, a dobrá výživa je dôležitá, pretože trvalý odber živín na rast srsti oslabuje podvyživené zvieratá.

Preventívna starostlivosť

• Plánujte pravidelnú úpravu paznechtov a udržiavajte podstielku a výbehy suché
• Riaďte sa programom kontroly parazitov založeným na vyšetrení trusu, nie na kŕmení odčervovadlami naslepo
• Dodržiavajte vakcinačný plán odporúčaný vaším veterinárom
• Kŕmte podľa telesnej kondície, s dodatočnou podporou počas gravidity, laktácie a chladných mesiacov
• Strihanie načasujte tak, aby sa vyhlo chladnému a vlhkému počasiu, a po ňom zabezpečte prístrešok

Angorské kozy sú sezónne plemeno, ktoré prichádza do ruje na jeseň, a kozľatá sa rodia na jar. Kozy zvyčajne dosahujú plemennú dospelosť v prvom až druhom roku života, hoci mnohí chovatelia čakajú, kým koza plne dorastie, pretože plemeno vkladá veľa energie do produkcie vlákna. Gravidita trvá približne päť mesiacov.

Angorská koza zvyčajne porodí jedno kozľa, dvojčatá sú menej časté než u mnohých iných plemien kôz. Kozľatá sa rodia malé a pomerne krehké a v prvých dňoch citlivo reagujú na chlad a vlhko, preto je dôležitý teplý, suchý prístrešok bez prievanu a včasné dojčenie. Kozy, ktoré sú podvyživené alebo v strese, môžu potratiť alebo priviesť na svet slabé kozľatá, preto je dobrá výživa počas gravidity kľúčová.

Kozľatá si vytvárajú svoje prvé cenné rúno, kozľací mohér, najjemnejšie a najmäkšie vlákno, aké koza kedy vyprodukuje. Odstavujú sa vo veku niekoľkých mesiacov a v prvej zime si vyžadujú starostlivé vedenie, keďže ich ľahká kostra a dorastajúca srsť zvyšujú ich zraniteľnosť.