Alpská koza

Alpská koza je veľké mliekové plemeno, ktoré pochádza z francúzskych a švajčiarskych Álp. Patrí medzi najúžitkovejšie mliekové plemená a dobre znáša rôzne podnebia, preto ju chovajú malé farmy aj komerčné mliekarne.

Alpské kozy majú vzpriamenú, pozornú stavbu tela, stojace uši a rovný alebo mierne prehnutý profil hlavy. Dospelé zvieratá sú vysoké a majú málo telesného tuku, pretože väčšinu energie z krmiva premieňajú na mlieko, nie na mäso. Zdravá koza v plnej laktácii bežne dáva niekoľko litrov mlieka denne a mlieko má stredný obsah tuku, ktorý sa dobre hodí na výrobu syra.

Plemeno sa vyskytuje v mnohých farebných variantoch, pričom každý má vlastný názov v plemennej knihe. Povaha je väčšinou priateľská a zvedavá, alpské kozy bývajú aktívne a zvedavé na svojich chovateľov.

Pre koho je alpská koza vhodná

Alpská koza je vhodná pre chovateľov, ktorí chcú stabilnú a vysokú dojivosť a dokážu kozám poskytnúť priestor, spoločnosť a dennú starostlivosť. Je aktívna a zvedavá, preto potrebuje pevné oplotenie a dostatok miesta na spásanie kríkov. Kozy sú stádové zvieratá, preto by alpská koza mala mať aspoň jedného spoločníka. Plemeno sa hodí pre samozásobiteľov, malé mliekarne a rodiny, ktoré zvládnu dojenie dvakrát denne počas laktácie.

Alpská koza siaha koreňmi ku otužilým kozám chovaným v horských oblastiach Álp, na území Švajčiarska a susednej francúzskej strany. Tieto zvieratá sa po stáročia šľachtili tak, aby prežili studené zimy, strmý terén a premenlivé krmivo a pritom naďalej dávali mlieko horským komunitám.

Postupom času chovatelia vyberali najúžitkovejšie a najjednotnejšie zvieratá, čím vznikli samostatné línie. Francúzska alpská koza sa formovala najmä na dojivosť a širokú škálu uznávaných farebných vzorov namiesto jednej pevnej farby srsti.

Do Spojených štátov priviezli alpské kozy začiatkom 20. storočia, pričom významná skupina francúzskych alpských kôz dorazila v roku 1922. Z týchto základných zvierat americkí chovatelia vybudovali plemeno v Severnej Amerike, kde sa zaradilo medzi štandardné mliekové plemená uznávané kozími registrami.

Dnes sa alpská koza chová v mnohých krajinách na komerčnú aj rodinnú produkciu mlieka. Jej povesť stojí na stálej dojivosti, dlhej produktívnej laktácii a schopnosti prosperovať aj v podnebí, ktoré sa výrazne líši od jej pôvodných hôr.

Alpská koza má hranatý, ušľachtilý výzor typický pre mliekové plemeno. Telo je dlhé a štíhle, s hlbokým a širokým hrudníkom, rovným chrbtom a dobre pripojeným vemenom u kôz. Krk je pomerne dlhý, uši stoja vzpriamene a smerujú dopredu, profil hlavy je rovný alebo mierne prehnutý dovnútra. Rímsky (vypuklý) nos sa u tohto plemena považuje za chybu.

Alpské kozy sú prirodzene rohaté, hoci na riadených farmách sa mnohým kozliatkam rohy odstraňujú ešte v mladom veku. Vyskytujú sa aj bezrohé, aj rohaté zvieratá.

Srsť a farby

Alpská koza sa čiastočne definuje pestrosťou farieb a plemenná kniha pomenúva každý vzor osobitne. Medzi bežné patria Cou Blanc (biela predná časť, čierna zadná časť), Cou Noir (čierna predná časť, biela zadná časť), Chamoisee (hnedá alebo gaštanová s čiernymi znakmi), Sundgau (čierna s bielymi pruhmi na tvári a na bruchu) a strakatá (škvrnitá alebo mramorovaná). Jednofarebná biela a jednofarebný vzor toggenburského typu sa neuznávajú. Srsť je krátka a priliehavá, s dlhšou strapkou pozdĺž chrbta a zadných nôh.

Alpské kozy sú priateľské a vyhľadávajú kontakt s ľuďmi. Bývajú zvedavé a skúmajú nové predmety, brány aj nádoby na krmivo, čo je zábavné, no zároveň náchylné na útek cez slabé oplotenie. K rodine sú väčšinou jemné a znášanlivé, keď si zvyknú na svojich chovateľov, a často ich sprevádzajú po výbehu.

Voči cudzím ľuďom je alpská koza zvyčajne skôr ostražitá než plachá a rýchlo si zvykne pri pokojnom zaobchádzaní a s pomocou pochúťok. Ako stádové zvieratá si vytvárajú jasné poradie a pri kŕmnom žľabe dokážu byť dosť dôrazné, preto samotne držaná koza býva vystresovaná a hlučná.

Vo všeobecnosti vychádzajú dobre s ostatnými kozami, ovcami aj hospodárskymi zvieratami, ak sú predstavené postupne. Capy počas ruje silnejšie zapáchajú a sú dotieravejšie, preto potrebujú vlastné bezpečné ustajnenie. Alpské kozy sú mierne hlasité, ozývajú sa pri kŕmení alebo pri odlúčení od stáda, no nepatria medzi neustále mekajúce plemená.

Alpské kozy sú otužilé a nie je náročné ich chovať, no ich veľkosť, aktivita a produkcia mlieka si vyžadujú dôslednú dennú starostlivosť. Dojné kozy treba dojiť pravidelne, zvyčajne dvakrát denne, a udržiavať vemeno aj dojacie pomôcky čisté.

Starostlivosť o srsť

• Občas vykefujte srsť, aby ste odstránili uvoľnené chlpy, a skontrolujte kožu na prítomnosť parazitov
• Paznechty strihajte každých 6 až 8 týždňov, aby sa predišlo ich prerastaniu a krívaniu
• Pri bežnej manipulácii kontrolujte uši, oči aj srsť
• Okolie vemena a chvosta udržiavajte čisté, najmä u dojných kôz

Pohyb

• Denne umožnite prístup na výbeh alebo pastvinu na spásanie a pohyb
• Pridajte kamene, pne alebo pevné plošiny na lezenie a hru
• Tam, kde je to možné, nechajte kozy voľne obhrýzať kroviny a kry
• Držte aspoň jednu spoločnú kozu, aby zostali aktívne a pokojné

Prostredie

Chlad alpské kozy dobre znášajú, keďže to zdedili po svojich horských predkoch, no dlhotrvajúce vlhko im nevyhovuje. Zabezpečte suchý, nepriefukový a dobre vetraný prístrešok s čistou podstielkou a v teplom podnebí aj tieň. Oplotenie musí byť pevné a dostatočne vysoké, pretože alpské kozy skúšajú hranice a dokážu preliezť alebo prelomiť slabé bariéry. Ak sa chov neplánuje, priestory capov a kôz udržiavajte oddelene.

Základom stravy alpskej kozy je objemové krmivo: pastva, kroviny a kvalitné seno. Ako prežúvavce potrebujú kozy dlhé vlákno na udržanie fungovania bachora, preto by malo byť seno alebo krovinaté krmivo dostupné stále. Kozy v laktácii majú vysoké nároky na energiu a bielkoviny a zvyčajne potrebujú okrem objemového krmiva aj obilninu alebo mliečny koncentrát. Suché kozy a capy potrebujú oveľa menej obilniny a pri prekrmovaní môžu ľahko priberať.

Pochúťky a doplnky

Podávajte voľne dostupný sypký minerálny doplnok určený pre kozy vrátane medi a selénu tam, kde je miestna pôda na tieto prvky chudobná. Čistá, čerstvá voda musí byť dostupná stále, pretože bez nej produkcia mlieka rýchlo klesá. Pochúťky, ako malé množstvo ovocia, zeleniny alebo hrsť obilniny, sú v miernom množstve v poriadku, no nesmú nahrádzať objemové krmivo. Zabezpečte voľne dostupnú jedlú sódu, ktorá pomáha tlmiť kyslosť bachora.

Alpská koza je robustné, dlhoveké plemeno. Pri dobrej výžive, kontrole parazitov a pravidelnej starostlivosti o paznechty sa mnohé zvieratá dožívajú 12 až 18 rokov a produktívne kozy často dávajú mlieko počas mnohých sezón. Väčšina zdravotných problémov pochádza skôr z chovateľského manažmentu než z dedičných chorôb, pričom vnútorné parazity sú u kôz vôbec najčastejším problémom.

Preventívna starostlivosť

• Pravidelné vyšetrenie trusu a FAMACHA skóre na usmernenie odčervovania
• Strihanie paznechtov každých 6 až 8 týždňov
• Ročné očkovanie, napríklad proti klostrídiovým ochoreniam a tetanu (CDT), podľa odporúčania veterinára
• Minerálny doplnok pre kozy s meďou a selénom prispôsobený miestnej pôde
• Pred zaradením nových zvierat testujte na CAE a ďalšie stádové choroby
• Čisté a suché ustajnenie a kŕmenie šetrné k bachoru

Alpské kozy dosahujú pohlavnú dospelosť približne v 7 až 10 mesiacoch veku, hoci mnohí chovatelia čakajú, kým koza dorastie a dosiahne aspoň okolo 36 kg, než ju prvýkrát pripustia. Plemeno je vo väčšine oblastí sezónne polyestrické a cyklus sa opakuje približne každých 18 až 21 dní počas chladnejšej pripúšťacej sezóny. Capy môžu byť plodné už od niekoľkých mesiacov veku, preto by sa mladé samce mali včas oddeliť, aby sa predišlo neplánovanému pripusteniu.

Gravidita trvá približne 145 až 155 dní, teda takmer päť mesiacov. Vrhy sú zvyčajne dvojčatá, časté sú aj jednotlivé kozľatá a trojčatá; dobre vedené kozy dokážu byť veľmi plodné. Kozy väčšinou kotia s malou pomocou, chovateľ by však mal byť prítomný pre prípad komplikovaného pôrodu.

Kozľatá vstávajú a začínajú cicať čoskoro po narodení a v prvých hodinách života potrebujú mledzivo. Na mliekových farmách sa kozľatá môžu odchovávať pri matke alebo sa kŕmia z fľaše mliekom alebo mliečnou náhradou. Odstav zvyčajne prebieha medzi 8. a 12. týždňom, keď kozľatá už spoľahlivo prijímajú seno aj obilninu. Po kotení nastupuje u kozy laktácia a dojí sa počas dlhej produktívnej sezóny, kým sa pred ďalším pripustením nezaseší.