Rhodézsky ridgeback

Rodézsky ridgeback pochádza z južnej Afriky, kde sa využíval na vyhľadávanie a zadržiavanie zveri a na strážbu domácnosti. Najnápadnejším znakom plemena je hrebeň srsti na chrbte, ktorý rastie opačným smerom než okolitá srsť. Práve tento hrebeň dal plemenu meno a je jeho hlavným rozlišovacím znakom v štandarde.

Dospelé jedince zvyčajne vážia od 32 do 39 kg a merajú v kohútiku 61 až 69 cm. Srsť je krátka, hustá a jednofarebná, v odtieňoch od svetlopšenicovej po červenú. Telo je svalnaté a vyvážené, uspôsobené na rýchly beh aj na zdolávanie dlhých vzdialeností.

Povahovo je ridgeback verný a oddaný svojej rodine, myslí samostatne a k cudzím ľuďom sa správa zdržanlivo. Doma je pokojný a bez zjavného dôvodu takmer nešteká, no zostáva ostražitý a pri ohrození sa postaví na stráž rodiny. Sila, inteligencia a pevná vôľa znamenajú, že tomuto plemenu najviac vyhovuje majiteľ, ktorý dokáže poskytnúť dôslednú výchovu a včasnú socializáciu.

Pre koho je vhodný

Rodézsky ridgeback sa hodí do aktívnej domácnosti, ktorá mu dokáže zabezpečiť dennú pohybovú aktivitu a pevné, spravodlivé vedenie. Vyhovuje majiteľom, ktorí ocenia pokojného spoločníka v byte, no zároveň schopného strážcu. Vzhľadom na veľkosť, silu a samostatnú povahu je vhodnejší pre ľudí so skúsenosťami s chovom psov než pre začiatočníka, ktorý hľadá jednoduchého a poslušného psa. Domácnosti so zabezpečeným vonkajším priestorom a časom na výcvik a spoločnosť z tohto plemena vyťažia najviac.

Korene plemena siahajú do Kapskej kolónie v južnej Afrike, kam od 17. storočia prichádzali európski osadníci so svojimi loveckými a strážnymi psami, medzi nimi mastify, chrty a rôzne honiče. Tieto psy sa krížili s poloudomácnenými hrebeňatými psami, ktoré chovali Khoikhoi. Domorodé hrebeňaté psy odovzdali potomstvu odolnosť potrebnú na tunajšiu klímu aj charakteristický pruh srsti rastúcej proti smeru rastu ostatnej srsti.

Takto vzniknuté psy si farmári a lovci cenili pre schopnosť pracovať v horúčave, znášať nedostatok vody a v noci strážiť majetok. Používali sa na vyhľadávanie a zadržiavanie veľkej zveri, ktorú udržali na mieste, kým neprišiel lovec. Odtiaľ pochádza aj staršie označenie "africký honič levov", hoci tieto psy levy samy nezabíjali.

V 70. rokoch 19. storočia sa niekoľko takýchto psov dostalo severnejšie, do vtedajšej Rodézie, kde bol lov veľkej zveri bežný. Tam sa typ ďalej cielene šľachtil na túto prácu. V roku 1922 sa skupina chovateľov stretla v Bulawayu, aby dohodla písaný štandard, pričom si ako vzor formátu zobrali štandard dalmatínca. Plemeno dostalo meno rodézsky ridgeback podľa regiónu a svojho typického znaku.

Od 20. rokov 20. storočia sa štandard rozšíril aj do zahraničných kynologických organizácií a plemeno v nasledujúcich desaťročiach získalo uznanie v Británii a v Spojených štátoch. Hrebeň zostal počas celého vývoja hlavnou požiadavkou štandardu a plemeno si podržalo dvojakú povesť loveckého honiča aj rodinného strážcu. Na Slovensku chov rodézskeho ridgebacka zastrešuje Slovenská kynologická jednota (SKJ), národná kynologická organizácia združená vo FCI.

Rodézsky ridgeback je veľký, atletický pes stavaný na rýchlosť aj vytrvalosť. Telo je mierne dlhšie než vyššie, s hlbokým hrudníkom, silnou bedrovou časťou a čistými, mohutnými nohami. Celkový dojem je vyváženosť a tichá sila, nie objem. Hlava má primeranú dĺžku, lebka je plochá a papuľa dlhá a hlboká.

Určujúcim znakom je hrebeň, pás srsti pozdĺž chrbtice, ktorý rastie dopredu, proti smeru ostatnej srsti. Začína sa za lopatkami a smerom k bokom sa zužuje. Štandardný hrebeň je jasne ohraničený a súmerný, na hornom okraji začína dvomi rovnako veľkými a navzájom protiľahlými korunkami (vírmi srsti).

Srsť a farby

Srsť je krátka a prilieha tesne k telu, čo poskytuje len malú ochranu pred chladom, no vyhovuje teplému podnebiu. Uznávanou farbou je pšenicová vo všetkých odtieňoch od svetlej po červenú. Väčšina štandardov pripúšťa malé množstvo bielej na hrudi a labkách, zatiaľ čo nadmerná biela farba sa považuje za chybu. Niektoré jedince majú tmavú papuľu a uši. Nos je hnedý alebo čierny podľa odtieňa srsti a farba očí sa riadi farbou nosa: k čiernemu nosu patria tmavšie oči, k hnedému jantárové.

Rodézsky ridgeback sa silno viaže na vlastnú rodinu a s domácnosťou si buduje blízke puto. Doma býva väčšinou pokojný, vyrovnaný a tichý, nepatrí medzi psy, ktoré štekajú bez dôvodu. Táto tichá istota patrí k jeho úlohe pozorného strážcu: pes vníma zmeny v okolí domu a v prípade ohrozenia sa postaví medzi rodinu a votrelca.

K cudzím ľuďom je zdržanlivý, nie priateľský, a nového človeka si najprv obzerá a posudzuje. Táto opatrnosť je pre plemeno typická a je jedným z dôvodov, prečo je dôležitá včasná a rozsiahla socializácia. K deťom vo vlastnej rodine je spravidla trpezlivý a jemný, no vzhľadom na jeho veľkosť sa lepšie hodí do domácností so staršími deťmi, ktoré silného psa zvládnu.

Ridgeback je inteligentný a samostatný, pretože bol šľachtený na to, aby sa pri práci ďaleko od vodcu rozhodoval sám. Preto môže byť tvrdohlavý a skúšať hranice. Nejde ani tak o tvrdohlavosť ako o sebestačnosť, a najlepšie reaguje na majiteľa, ktorý je dôsledný a spravodlivý. S ostatnými psami dokáže byť spoločenský, ak s nimi vyrastá, hoci niektoré jedince, najmä psy, môžu byť voči iným psom rovnakého pohlavia asertívne. Jeho lovecký pôvod mu dáva silný pud naháňať menšie zvieratá.

Úprava srsti

Krátka srsť sa udržiava jednoducho a v porovnaní s inými psami tejto veľkosti zhadzuje len málo.

• Raz týždenne prečesať gumeným kefáčom alebo rukavicou na vyčesávanie uvoľnenej srsti
• Kúpať len raz za niekoľko mesiacov alebo keď je pes špinavý, keďže srsť takmer nezapácha
• Pravidelne kontrolovať a čistiť uši, aby sa v nich netvorili usadeniny
• Strihať pazúriky každých pár týždňov a niekoľkokrát týždenne čistiť zuby

Pohyb

Toto atletické plemeno potrebuje každý deň skutočnú fyzickú záťaž. Bez dostatku pohybu môže byť nepokojné a ničiť veci v domácnosti.

• Aspoň 60 až 90 minút pohybu denne pre dospelého jedinca
• Dlhé prechádzky, beh a voľný pohyb na zabezpečenom, oplotenom priestore
• Aktivity, ktoré zamestnajú aj myseľ, napríklad pachové hry alebo výcvikové cvičenia
• U šteniat sa treba vyhýbať namáhavému a opakovanému cvičeniu, kým sa nevyvinú kĺby

Prostredie

Rodézskemu ridgebackovi najviac vyhovuje domácnosť so zabezpečeným vonkajším priestorom a vysokým, pevným plotom, pretože je dostatočne atletický na to, aby prekonal nízke prekážky. Uprednostňuje teplo a kvôli tenkej srsti chlad zle znáša, preto v zime potrebuje prístrešok a teplo. Slovenská klíma s chladnými zimami je v tomto ohľade výraznou zmenou oproti pôvodnému juhoafrickému podnebiu plemena, a preto psa v zimných mesiacoch netreba nechávať dlho vonku. V podstate ide o psa do bytu či domu, ktorý má žiť s rodinou, nie byť dlhodobo sám vonku.

Rodézskemu ridgebackovi vyhovuje kompletné a vyvážené krmivo určené pre veľké aktívne plemená. Na prvom mieste zoznamu zložiek by mala byť kvalitná živočíšna bielkovina a primeraný obsah tuku zodpovedajúci jeho aktivite. Keďže ide o plemeno s hlbokým hrudníkom, odmerané menšie porcie namiesto jedného veľkého jedla znižujú riziko nadúvania žalúdka. Pes by mal zostať štíhly, pretože nadváha zaťažuje kĺby aj srdce. Množstvo krmiva treba prispôsobiť veku, hmotnosti a aktivite konkrétneho psa, nie len jeho chuti do jedla, a vždy mu treba zabezpečiť čerstvú vodu.

Maškrty a doplnky výživy

Maškrty by nemali tvoriť viac než približne desať percent denného príjmu kalórií a treba ich započítať do celkového množstva krmiva. Vhodné sú napríklad malé kúsky čistého vareného mäsa alebo komerčné nízkotučné výcvikové maškrty. Väčšina ridgebackov na kompletnej strave doplnky výživy nepotrebuje, no veterinár môže starším alebo intenzívne pracujúcim psom odporučiť podporu kĺbov. Každú zmenu stravy zavádzajte postupne, počas niekoľkých dní, aby ste predišli tráviacim ťažkostiam.

Rodézsky ridgeback je odolné plemeno a väčšina jedincov sa teší dobrému zdraviu, s typickou dĺžkou života 10 až 12 rokov. Zodpovedný chov a pravidelná veterinárna starostlivosť znižujú riziko chorôb známych u tohto plemena. Keďže ide o psa s hlbokým hrudníkom, má vyššie než priemerné riziko nadúvania žalúdka, preto by majitelia mali poznať varovné príznaky. Nasledujúci prehľad zhŕňa najčastejšie zdravotné problémy.

Prevencia

• Kupujte šteňa od chovateľa, ktorý vyšetruje rodičov na bedrovú a lakťovú dyspláziu aj funkciu štítnej žľazy a kontroluje šteňatá na dermoidný sínus
• Dodržiavajte plán očkovania a pravidelnú ochranu proti parazitom
• Kŕmte v odmeraných dávkach a po jedle sa vyhýbajte namáhavému pohybu, aby ste znížili riziko nadúvania
• Udržiavajte psa v štíhlej kondícii, aby ste chránili jeho kĺby
• Absolvujte ročné veterinárne prehliadky, u starších psov častejšie

Rodézsky ridgeback je bystrý a učí sa rýchlo, no bol šľachtený na samostatnú prácu a vlastné rozhodovanie, takže neposlúcha len preto, aby sa niekomu zavďačil. Potrebuje majiteľa, ktorý je pokojný, dôsledný a jasný v pravidlách. Prísne alebo tvrdé metódy vedú u tohto plemena skôr k uzavretosti alebo odporu, zatiaľ čo spravodlivý výcvik založený na odmene si získa jeho spoluprácu. So socializáciou a výcvikom začnite už v období šteňaťa, zoznámte psa s množstvom ľudí, miest a iných zvierat, aby jeho prirodzená zdržanlivosť voči cudzím ľuďom neprerástla do plachosti. Tréningy udržujte krátke a rozmanité, aby ho udržali zaujatého.

Základy výcviku

1. Od prvého dňa v novom domove stanovte domáce pravidlá a pravidelný režim
2. Šteňa dôkladne socializujte s ľuďmi, psami a bežnými životnými situáciami
3. Naučte ho skoro reagovať na svoje meno, sadnúť, ľahnúť a spoľahlivo prichádzať na privolanie
4. Chôdzu na voľnej vôdzke nacvičte skôr, než pes dosiahne plnú veľkosť a silu
5. Cvičte krátko a denne a správne reakcie odmeňte hneď
6. Postupne budujte pokojné správanie pri rozptýleniach a v prítomnosti iných zvierat

Rodézske ridgebacky dosahujú pohlavnú dospelosť okolo jedného roka, no zodpovední chovatelia počkajú, kým je pes telesne aj psychicky vyzretý, spravidla okolo dvoch rokov, až potom ho zaradia do chovu. Obaja rodičia by mali mať vyšetrené bedrové a lakťové kĺby aj funkciu štítnej žľazy a mali by mať povahu typickú pre plemeno.

Gravidita suky trvá približne 63 dní. Vrh zvyčajne tvorí šesť až deväť šteniat, hoci sa vyskytujú aj väčšie vrhy. Každé novonarodené šteňa treba vyšetriť na dermoidný sínus, dedičnú chybu pozdĺž chrbtice, pretože môže byť prítomná už od narodenia a niekedy si vyžaduje veterinársky zákrok. Novonarodené šteňatá sú v prvých týždňoch úplne odkázané na matku, ktorá ich zohrieva a kŕmi.

Približne od tretieho týždňa začínajú šteňatá skúmať okolie a treba s nimi zaobchádzať jemne a postupne ich zoznamovať s bežnými domácimi zvukmi a podnetmi. Toto rané obdobie výrazne formuje dospelú povahu psa. Šteňatá sa zvyčajne odstavujú medzi šiestym a ôsmym týždňom a mali by zostať s matkou a vrhovými súrodencami aspoň do ôsmeho týždňa, aby sa naučili bežné psie správanie. Chov tohto veľkého a silného plemena je zodpovedná úloha, ktorú treba brať vážne, s blahom rodičov aj šteniat vždy na prvom mieste.

Ako zaregistrovať psa plemena Rhodézsky ridgeback na Slovensku

Vyplňte meno svojho psa plemena Rhodézsky ridgeback, dátum narodenia a ostrú fotku, pridajte telefón a uložte. To je celé, a nikdy to nič nestojí. Registrácia psa funguje s čipom aj bez neho, takže netreba čakať na termín u veterinára.

Pätnásť číslic pod kožou psa plemena Rhodézsky ridgeback ukáže na vás až vtedy, keď to povie register. Nechajte to United Pet Club povedať zadarmo: zápis nikdy nevyprší, berie každú značku čipu a každá zmena údajov je bezplatná. Registrácia mikročipu najprv, účet hneď po nej.