Fénixka

Fénix patrí medzi okrasné plemená sliepok, ktoré vznikli v Japonsku a neskôr sa doladili v Nemecku. Chová sa predovšetkým pre svoj vzhľad, nie pre mäso či vajcia. Najvýraznejším znakom je chvost kohúta: pri správnej starostlivosti narastie dlhý a vlajúci a môže presiahnuť dĺžku tela vtáka. Sliepky sú oveľa skromnejšie, s primeraným chvostom a kompaktným, upraveným telom.

Ide o malé a ľahké plemeno. Kohúty vážia okolo 2,3 kg, sliepky približne 1,6 kg. Telo je štíhle a postoj vzpriamený, čo dodáva vtákovi hrdý a bdelý výraz. Pohyb je rýchly a plemeno si stále stráži okolie.

Fénix je aktívny a samostatný. Vtáky sa dobre pasú, keď majú dostatok priestoru, a voči ľuďom si držia väčší odstup než pokojnejšie kombinované plemená. Sliepky znášajú skromný počet malých až stredných vajec sfarbených do béžova alebo krémova a nie sú vytrvalé celoročné nosnice.

Pre koho sa hodí

Fénix sa hodí pre nadšencov a výstavných chovateľov, ktorí chcú okázalého okrasného vtáka a sú ochotní venovať čas navyše úprave peria a starostlivosti o ubytovanie, ktoré si jeho chvost vyžaduje. Menej sa hodí pre každého, kto chce produktívnu nosnicu alebo nenáročný kŕdeľ na dvore. Dlhé chvostové perie potrebuje čisté, suché ubytovanie bez prekážok, o ktoré by sa mohlo zachytiť, takže plemenu najviac vyhovuje pozorný chovateľ, nie voľný chov bez dohľadu.

Korene fénixa siahajú k dlhochvostým sliepkam Japonska, kde chovatelia po mnoho generácií šľachtili vtáky s predĺženým chvostovým perím. Najextrémnejším z týchto dlhochvostých plemien je onagadori, japonské plemeno, ktorého kohúty pri chove na osobitných vyvýšených bidlách, čo drží perie nad zemou, dorastajú do pozoruhodnej dĺžky.

Fénix ako samostatné plemeno vznikol v Nemecku koncom 19. storočia. Za jeho tvorcu sa považuje nemecký chovateľ hydiny Hugo du Roi, ktorý krížením dovezených dlhochvostých japonských vtákov s iným chovným materiálom vytvoril odolnejšieho vtáka. Ten si zachoval veľkú časť charakteru dlhého chvosta, no bol praktickejší na chov v európskych podmienkach.

Plemeno bolo začiatkom 20. storočia prijaté do štandardu American Poultry Association, pričom strieborná farebná varianta získala uznanie v roku 1924 a zlatá nasledovala neskôr. Existuje štandardná aj bantam veľkosť.

Na rozdiel od onagadori fénix prelína, teda pravidelne zhadzuje a dorastá chvostové perie, namiesto toho, aby si ho ponechával celé roky. Fénix je preto pre bežných chovateľov zvládnuteľnejší, hoci jeho dlhý chvost zostáva rovnako pôsobivý.

Fénix má štíhle, ladné telo a vzpriamený postoj. Hlavu zdobí jednoduchý hrebienok s piatimi cípmi, červené lalôčiky a biele alebo krémové lalôčiky uší. Najnápadnejšou časťou vtáka je perie kohúta: dlhé splývavé kosáčovité perá v chvoste a dlhé, splývajúce sedlové perie, ktoré steká po chrbte a bokoch. Sliepky sú oveľa skromnejšie, s bežnou dĺžkou chvosta a úhľadným, zaobleným telom.

Perie a farby

Strieborný fénix má bielu až strieborno-bielu základnú farbu s čiernou kresbou a čiernym chvostom so zeleným leskom. Zlatý fénix má červenozlatú základnú farbu s podobnou čiernou kresbou. V niektorých oblastiach sa chovajú aj ďalšie farby, napríklad čierna, biela a vzorované varianty. Vo všetkých farbách je perie tesné a lesklé, pričom stredobodom plemenného štandardu zostáva dlhý chvost a sedlové perie kohúta. Nohy majú bridlicovú až vŕbovú farbu a sú bez peria.

Fénix je aktívny a ostražitý vták. Usilovne sa pasie, pri dostatku priestoru sa pohybuje na veľkej ploche a stále si stráži okolie. Plemeno má plachú, samostatnú povahu a rýchlo reaguje na vyrušenie, preto si voči ľuďom drží menší odstup, pokiaľ sa s ním od malička často nepracuje.

K rodine a chovateľom nie je fénix zvyčajne agresívny, no rozhodne to nie je sliepka na lone. Vtáky, s ktorými sa pravidelne a jemne pracuje, sa časom upokoja, hoci pokojnej priateľskosti ťažších kombinovaných plemien sa spravidla nevyrovnajú. Voči cudzím ľuďom zostávajú opatrné a skôr odídu, než by sa priblížili.

S inými zvieratami a v zmiešanom kŕdli sa fénix dá chovať úspešne, no v preplnenom výbehu hrozí, že mu niekto zobne alebo znečistí dlhý chvost. Kohúty môžu byť počas obdobia rozmnožovania teritoriálni. Plemenu najviac vyhovuje voľný pohyb, kde môže využiť svoju rýchlosť a ostražitosť a vyhnúť sa problémom.

Starostlivosť o fénixa stojí na ochrane jeho dlhého chvostového peria a na dostatku priestoru na pohyb. Bežné zdravotné nároky sú podobné ako pri iných sliepkach, no perie kohúta si vyžaduje mimoriadnu pozornosť, aby zostalo čisté a nepoškodené.

Úprava peria

• Bidlá umiestnite vysoko a voľne, aby dlhé chvostové perie voľne viselo a nešúchalo sa o trus či blato.
• Chvostové a sedlové perie pravidelne kontrolujte, či nie je zlomené, znečistené alebo napadnuté roztočmi.
• Znečistené perie umyte teplou vodou len na danom mieste a vtáka pred návratom do kurína dôkladne osušte.
• Perie okolo kloaky podľa potreby skracujte alebo upravujte, ak sa znečistí.

Pohyb

• Zabezpečte bezpečný výbeh alebo dohliadaný voľný pohyb na dennú pastvu.
• Poskytnite priestor na naťahovanie a kúpanie sa v prachu, ktoré udržiava perie v dobrom stave.
• Vyhnite sa preplneniu, ktoré vedie k oklovávaniu peria a poškodeným chvostom.

Prostredie

Fénix potrebuje suchý kurín bez prievanu, s vysokými hladkými bidlami a dostatočným zvislým priestorom pod nimi pre chvost. Podstielka musí zostať čistá a suchá. Plemeno znesie rôzne podnebie, no najlepšie sa mu darí pod prístreškom, ktorý ho chráni pred vlhkom a blatom, ktoré by mohlo dlhé perie zničiť.

Fénix je pri kŕmení nenáročný a vystačí si s bežnou stravou pre sliepky. Ako malý, aktívny vták, ktorý rád vyhľadáva potravu, nepotrebuje špeciálne krmivo, dávka však musí zodpovedať jeho veku a musí byť doplnená trvalým prístupom k čistej vode a hrubému pieskovému gritu na trávenie. Pastva navyše prináša hmyz a zeleň, keď majú vtáky voľný pohyb, čo prospieva stavu peria.

Pochúťky a doplnky

Pochúťky by mali tvoriť najviac okolo 10 percent stravy. Vhodné sú listová zelenina, varené obilniny a múčne červy, ktoré počas prelínania dodajú bielkoviny. Ponúkajte nerozpustný piesok, aby vtáky mohli rozomieľať potravu, a nosniciam osobitne pridávajte drvené ustricové škrupiny, ktoré podporujú pevnosť škrupín vajec. Čistá voda musí byť k dispozícii nepretržite.

Fénix je pri čistom a suchom chove odolné malé plemeno. Väčšina zdravotných rizík je rovnaká ako pri iných sliepkach, k čomu pri fénixovi pristupuje fakt, že dlhé chvostové a sedlové perie môže pri nedostatočne čistom ubytovaní zachytávať nečistoty a parazitov. Pri dobrej starostlivosti sa fénix bežne dožíva 6 až 8 rokov.

Prevencia

• Kurín udržiavajte čistý, suchý a dobre vetraný.
• Pravidelne kontrolujte perie, kloaku a nohy, či sa na nich nevyskytujú roztoče a vši.
• Zabezpečte miesto na kúpanie sa v prachu, ktoré pomáha obmedzovať parazity.
• Nové vtáky pred zaradením do kŕdľa preveďte karanténou.
• Dodržiavajte pravidelný plán ochrany proti parazitom a očkovania, prispôsobený vášmu regiónu.

Ubytovanie fénixa sa riadi bežnými štandardmi chovu hydiny s jedným dôležitým doplnkom: dlhý chvost kohúta potrebuje zvislý priestor a čisté okolie. Kurín by mal byť suchý, bez prievanu a dobre vetraný, s vysokými bidlami a bez čohokoľvek priamo pod nimi, o čo by sa perie mohlo zachytiť. Bezpečný výbeh chránený pred predátormi umožňuje aktívnym vtákom cez deň sa pásť.

Zoznam pre zariadenie chovu

• Vysoké, hladké bidlá s voľným priestorom pod nimi.
• Čistá, suchá podstielka bez nahromadeného trusu.
• Výbeh a kurín chránené pred predátormi, so spoľahlivými zámkami.
• Zatienené, kryté miesto na ochranu peria pred dažďom a blatom.
• Suché miesto na kúpanie sa v prachu.
• Napájačky a kŕmidlá umiestnené mimo zeme.

Vajcia fénixa sa inkubujú podľa bežného časového rámca sliepok, teda približne 21 dní. Sliepky sedia na vajciach s priemernou frekvenciou, preto mnohí chovatelia radšej použijú liaheň pre spoľahlivejší výsledok. Vajcia sú malé až stredné, sfarbené do béžova alebo krémova. Podmienky inkubácie zodpovedajú iným ľahkým plemenám a aktívne kurčatá potrebujú bezpečnú odchovňu.

Postup liahnutia

1. Vyberajte čisté, pravidelne tvarované vajcia a skladujte ich špicatým koncom nadol pri chladnej izbovej teplote najviac asi týždeň.
2. Vajcia vložte do liahne a udržiavajte stálu teplotu 37,5 °C so stabilnou vlhkosťou.
3. Do 18. dňa vajcia niekoľkokrát denne otáčajte.
4. Okolo 7. až 10. dňa vajcia presvieťte, skontrolujte vývoj a nevyvinuté vajcia vyraďte.
5. Od 18. dňa prestaňte otáčať, vlhkosť zvýšte na približne 65 percent a prejdite do fázy liahnutia.
6. Kurčatá nechajte vyliahnuť a úplne oschnúť, až potom ich presuňte do teplej, bezpečnej odchovne.