Minorka

Minorka je plemeno sliepky, ktoré pochádza z ostrova Menorca pri východnom pobreží Španielska. Patrí do stredomorskej skupiny ľahkých a čulých nosníc a v rámci tejto skupiny ide o jedno z väčších plemien. Vtáky nesú chvost vysoko a stoja vzpriamene. Pôsobia preto pozorným a sebavedomým dojmom.

Plemeno sa najľahšie spozná podľa dvoch znakov: veľmi veľkého jednoduchého hrebeňa a veľkosti vajec. Sliepky znášajú veľké vajcia s kriedovo bielou škrupinou a plemeno je dlho známe tým, že produkuje jedny z najväčších bielych vajec spomedzi všetkých stredomorských sliepok. Najbežnejšou farebnou varietou je čierna minorka so zeleno-čiernym perím, hoci existujú aj biele a iné farebné formy.

Minorky sú energické a rady sa pohybujú po väčšom priestore, kde vyhľadávajú potravu. Nejde o ťažké mäsové plemeno a sliepky sa len zriedka stávajú kvočkami, takže ich hlavnou úlohou na farme alebo na dvore je znáška vajec spojená s aktívnou a odolnou povahou.

Pre koho je vhodná

Minorka vyhovuje chovateľom, ktorí dokážu vtákom poskytnúť priestor na hľadanie potravy a chcú stály prísun veľkých bielych vajec. Darí sa jej v teplejších oblastiach. Veľký hrebeň jej tam pomáha odvádzať teplo. Menej sa hodí do stiesnených priestorov a do veľmi chladných oblastí, kde hrozí omrznutie hrebeňa. Je aktívna a plachá, preto je vhodnejšia pre skúsených alebo aktívnych chovateľov než pre tých, ktorí hľadajú pokojnú sliepku na maznanie.

Minorka nesie meno po ostrove Menorca, jednom z Baleárskych ostrovov pri východnom pobreží Španielska. Vznikla zo starých španielskych hospodárskych sliepok západného Stredomoria, z rovnakého základu, z ktorého pochádzajú aj príbuzné plemená Spanish a andalúzska sliepka. Po generácie slúžili tieto vtáky ako praktické nosnice v teplom ostrovnom podnebí.

Do Anglicka sa plemeno dostalo v prvej polovici 19. storočia, kde chovateľov hydiny zaujala jeho veľkosť a veľké biele vajcia. Anglickí a neskôr aj ďalší chovatelia šľachtili väčší rámec tela a mimoriadne veľký hrebeň. Takto sformovali výstavné aj úžitkové línie, ktoré poznáme dnes.

Do Severnej Ameriky sa minorka dostala v druhej polovici 19. storočia. Čierna varieta bola v roku 1888 zapísaná do Standard of Perfection Americkej hydinárskej asociácie, biela a plavá forma získali uznanie neskôr. V tomto období patrila minorka medzi najlepšie nosnice bielych vajec, ešte predtým, než sa rozšírili vysokoúžitkové komerčné hybridy.

S nástupom špecializovaných hybridných nosníc v 20. storočí význam minorky v komerčnom chove klesol. Dnes ju chovajú najmä nadšenci, vystavovatelia a chovatelia zachraňujúci staré plemená, nie veľkochovy.

Minorka má dlhé, hranaté telo nesené vzpriamene, so zošikmeným chrbtom a vysoko neseným chvostom. Je najväčšia spomedzi stredomorských plemien, no napriek tomu zostáva štíhla a pohyblivá, nie ťažká. Najnápadnejším znakom je hrebeň. U kohútov ide o veľký vzpriamený jednoduchý hrebeň, u sliepok je hrebeň tiež veľký, no prehnutý na jednu stranu. K štandardu patria aj veľké, mandľového tvaru biele lalôčiky a dlhé laloky.

Perie a farby

Čierna minorka je pôvodná a najbežnejšia varieta. Jej perie je jednoliato čierne s výrazným zeleným leskom pri dobrom svetle. Viaceré štandardy uznávajú aj bielu a plavú varietu, tie sa však vidia oveľa zriedkavejšie. Perie pri všetkých farbách prilieha tesne a hladko k telu, nohy a chodidlá sú čisté, bez peria. Kombinácia lesklého tmavého peria, jasne červeného hrebeňa a lalokov a výrazne bielych lalôčikov dáva plemenu kontrastný vzhľad. Práve preto je obľúbené na výstavách.

Minorka je energické, aktívne plemeno s pozorným a sebavedomým prejavom. Vtáky sú neúnavné pri hľadaní potravy, dobre sa pohybujú po teréne a radšej sa voľne prechádzajú, než by nečinne sedeli. Táto aktivita im pri dostatku priestoru umožňuje efektívne si nájsť vlastnú potravu. Zároveň sú však plachšie a náročnejšie na manipuláciu než pokojné kombinované plemená.

K ľuďom sa minorky správajú skôr opatrne než láskavo. Nie sú agresívne, no zvyčajne si držia odstup a neradi sa nechávajú brať do rúk, preto je lepšie ich pozorovať než maznať. Pravidelný pokojný kontakt od mladého veku ich robí pokojnejšími.

V zmiešanom kŕdli sa minorky spravidla zaraďujú bez problémov a nepatria medzi plemená, ktoré šikanujú ostatných. Kohúty môžu byť dosť sebavedomé. Plemeno dobre lieta a využíva výšku, preto s tým treba počítať pri oplotení. Sliepky len zriedka kvokajú, takže znášajú vajcia priebežne, no takmer nikdy si sami nevyvedú kuriatka.

Minorky sú odolné a nenáročné v teplom podnebí, no ich veľký hrebeň a aktívna povaha určujú, ako sa o ne najlepšie starať.

Starostlivosť o perie

• Husté, tvrdé perie nevyžaduje pravidelnú úpravu.
• Pravidelne kontrolujte hrebeň a laloky, či nemajú rezné rany alebo príznaky omrzlín.
• Kontrolujte čisté nohy a chodidlá kvôli kožovcom nôh a v prípade potreby skracujte pazúriky.
• Zabezpečte suché miesto na kúpanie v prachu, aby si vtáky mohli samy regulovať vonkajšie parazity.

Pohyb

• Denne umožnite prístup do výbehu alebo na voľné pastvenie, toto plemeno neznáša stiesnené priestory.
• Ponechajte priestor na hľadanie potravy, čo zodpovedá prirodzenej aktivite plemena.
• Použite vysoké oplotenie alebo zakryté výbehy, pretože minorky dobre lietajú a dokážu preletieť nízke prekážky.

Prostredie

Minorky znášajú teplo dobre a darí sa im v teplom podnebí. Veľký hrebeň im tam pomáha odvádzať telesné teplo. V chladných oblastiach sú hrebeň a laloky náchylné na omrznutie, preto je dôležitý kurín bez prievanu, s dobrým vetraním a ochranou pred mrazivým vetrom. Zabezpečte dostatok miesta na bidlách a vetranie a udržujte podstielku suchú.

Keďže minorky sú produktívne nosnice bielych vajec a aktívne si hľadajú potravu, potrebujú vyváženú kompletnú kŕmnu dávku, ktorá pokryje energiu aj tvorbu škrupiny. Nosniciam najviac vyhovuje komerčné nosnicové krmivo s obsahom bielkovín okolo 16 až 18 percent. Kurčatá by mali začínať na štartérovom krmive, potom prejsť na rastové krmivo a pri nástupe znášky na nosnicové krmivo. Vtáky vo voľnom výbehu si jedálniček doplnia hmyzom a zeleňou, no základom by malo zostať formulované krmivo.

Pochúťky a doplnky

Ponúkajte voľne dostupné drvené ustricové škrupiny alebo vápencový grit, aby si znášajúce sliepky mohli doplniť extra vápnik potrebný na tvorbu veľkých vajec. Vtákom, ktoré sa nepohybujú vo voľnom výbehu, ponúkajte nerozpustný grit, ktorý im pomáha stráviť krmivo. Medzi zdravé pochúťky patrí listová zelenina, v chladnom počasí lámaná kukurica a múčne červy, vždy len v primeranom množstve. Čerstvá voda musí byť k dispozícii nepretržite.

Minorka je odolné, dlho zavedené plemeno bez rozšírených genetických porúch. Pri dobrej starostlivosti sa vtáky bežne dožívajú 5 až 8 rokov. Najslabším miestom plemena z hľadiska zdravia je veľký hrebeň a laloky, ktoré sú vystavené poškodeniu chladom. Aktívne hľadanie potravy udržuje vtáky v dobrej kondícii, no zároveň to znamená, že bezpečný chov je dôležitý na ochranu pred predátormi.

Prevencia

• Udržujte kurín suchý, vetraný a bez prievanu, aby ste predišli omrzlinám a dýchacím problémom.
• Zabezpečte miesto na kúpanie v prachu, aby ste obmedzili vonkajšie parazity.
• Pravidelne kontrolujte prítomnosť parazitov a dodržiavajte odčervovací plán prispôsobený vašim podmienkam.
• Nové vtáky pred zaradením do kŕdľa preveďte karanténou.
• Zabezpečte čistú vodu a voľne dostupný vápnik, aby nosnice zostali v dobrej kondícii.

Minorky sú aktívne vtáky, ktorým najviac vyhovuje priestor na voľný pohyb a kurín, ktorý zostáva suchý a vzdušný. Teplo znášajú dobre, preto je v teplom podnebí dôležité dobré vetranie, zatiaľ čo v chladných oblastiach musí chov brániť prievanu, aby chránil hrebeň. Keďže plemeno dobre lieta, výbehy by mali byť vysoké alebo zakryté, aby vtáky zostali vnútri a v bezpečí pred predátormi.

Kontrolný zoznam pred zariadením chovu

• Suchý kurín chránený pred predátormi s dobrým vetraním nad úrovňou bidiel.
• Vyvýšené bidlá s priestorom pre vzpriamené telo a vysoko nesený chvost.
• Jedno znáškové hniezdo na tri až štyri sliepky, udržiavané čisté a vystlané.
• Vysoký alebo sieťou zakrytý výbeh, ktorý udrží plemeno s dobrou lietavosťou.
• Tieň a čerstvá voda pri chove v teplom podnebí.
• Miesto na kúpanie v prachu vo vnútri výbehu.

Sliepky minorky kvokajú len zriedka, preto sa väčšina kuriatok liahne v liahni alebo pod kvočkou iného plemena. Vajcia sú veľké a biele, takže sa dajú ľahko kontrolovať presvecovaním. Platí bežný postup inkubácie sliepok: pri stálej teplote a vlhkosti a pravidelnom obracaní vajec počas prvej fázy sa kuriatka liahnu približne za 21 dní.

Postup liahnutia

1. Vyberte čisté, dobre tvarované vajcia a pred vložením do liahne ich až 7 dní uložte špičkou nadol.
2. Liaheň najprv niekoľko dní nechajte bežať naprázdno, aby ste overili stabilnú teplotu a vlhkosť.
3. Vložte vajcia a udržujte teplotu a vlhkosť na hodnotách určených pre dni 1 až 18.
4. Obracajte vajcia aspoň 3 až 5-krát denne; okolo 7. až 10. dňa ich skontrolujte presvecovaním, či sa vyvíjajú.
5. V 18. deň prestaňte obracať vajcia, presuňte ich do liahnucej fázy a zvýšte vlhkosť na liahnutie.
6. Nechajte kuriatka po vyliahnutí v liahni obschnúť, až potom ich presuňte do teplej liahne pre kuriatka (brooder).