Hamburčanka

Hamburská sliepka je ľahké plemeno spojené s Nemeckom a s územím dnešného Holandska. Tam si vyslúžila prezývku holandská každodenná nosnica, pretože počas teplejších mesiacov znáša drobné biele vajcia takmer každý deň. Vtáky majú kompaktné telo a držia sa vzpriamene, s pozorným postojom. Kohút váži približne 2 až 2,5 kg, sliepka okolo 1,6 až 2 kg, čo plemeno jednoznačne radí medzi malé, ľahké typy.

Plemeno je najznámejšie svojím strakatým (spangled) a kresbovaným (pencilled) sfarbením: na čistom bielom alebo zlatom podklade sa objavujú presné čierne škvrny alebo priečne pásikovanie. V spojení s úhľadným ružicovým hrebeňom, bridlicovo modrými nohami a bielymi lalôčikmi zostáva hamburská sliepka obľúbená na výstavách hydiny aj na malých chovoch.

Hamburské sliepky sú energické zberačky potravy. Prehľadajú veľké plochy, dobre lietajú a priestor na pohyb uprednostňujú pred tesným ohradením. K manipulácii pristupujú s nedôverou a zostávajú samostatné, nevyhľadávajú blízkosť človeka. Preto plemeno vyhovuje skôr chovateľom, ktorí oceňujú úžitkovosť a sebestačnosť než ľuďom hľadajúcim mazlivého domáceho miláčika.

Pre koho sa hodí

Hamburská sliepka sa hodí chovateľom, ktorí dokážu zabezpečiť dostatok priestoru na pohyb a bezpečne oplotený alebo zakrytý výbeh, pretože vtáky ochotne lietajú a tesné ohradenie im nevyhovuje. Chovatelia, ktorí chcú pravidelnú znášku drobných bielych vajec a nenáročného, otužilého vtáka, budú s plemenom spokojní. Menej sa hodí pre tých, ktorí hľadajú pokojnú, ľahko zvládnuteľnú sliepku alebo kombinované úžitkové plemeno na mäso, keďže jatočné telo je ľahké a povaha plachá.

Presné počiatky hamburskej sliepky nie sú úplne zdokumentované, plemeno sa však spája s oblasťou medzi Nemeckom a Holandskom, kde sa po stáročia chovala drobná, úžitková nosnica. Názov odkazuje na nemecké mesto Hamburg, hoci viaceré farebné rázy vznikli inde v Európe a až neskôr ich chovatelia zaradili pod jedno plemenné meno.

V Holandsku vtáky slúžili ako každodenné nosnice a domácnostiam dodávali drobné biele vajcia takmer bez prestávky. Táto povesť sa preniesla aj do Anglicka, kde si plemeno získalo obľubu počas 19. storočia. Britskí a nemeckí chovatelia odviedli väčšinu práce na ustálení dnešných farebných rázov, najmä kresbovaného a strakatého.

Hamburská sliepka patrila medzi plemená uznané už v prvom vydaní amerického štandardu American Standard of Perfection z roku 1874, ktoré uvádza viacero rázov vrátane strieborno strakatého, zlato strakatého, strieborno kresbovaného, zlato kresbovaného, bieleho a čierneho. Toto skoré uznanie ukazuje, ako rozšírené bolo plemeno už koncom 19. storočia.

Počas 20. storočia sa hamburská sliepka z pracovnej farmárskej nosnice postupne presunula k výstavnému a záľubovému chovu, keďže komerčné hybridy ju v čistej znáškovosti prevýšili. Dodnes ju chovajú nadšenci pre jej vzhľad, otužilosť a stálu znášku.

Hamburská sliepka pôsobí ako malý, vyvážený vták s dlhým, plynulo splývajúcim chvostom, nesúc ho v sebavedomom uhle. Telo je kompaktné a mierne zaoblené, posadené na jemných bridlicovo modrých nohách bez peria. Hlavu zdobí úhľadný ružicový hrebeň zakončený dozadu smerujúcim hrotom, k nemu patria jasne červené laloky a čisto biele lalôčiky. Celkový dojem je skôr pozorný a ladný než ťažkopádny.

Perie a sfarbenie

Strakaté rázy majú biely alebo zlatý základ, na konci každého pera s výraznou čiernou škvrnou, ktorá vytvára bodkovaný vzor po celom tele. Kresbované rázy majú biely alebo zlatý základ pretkávaný jemným, rovnomerným čiernym priečnym pásikovaním na telových perách, zatiaľ čo krk a chvost zostávajú tmavšie. Čierny ráz je jednoliato čierny s chrobačím zeleným leskom, biely ráz je čisto biely. Nech ide o akýkoľvek vzor, štandard oceňuje čisté, ostré kresby a tuhé, tesne priliehajúce perie, nie voľné či nadýchané.

Hamburská sliepka je živé, ostražité plemeno. Vtáky trávia deň v pohybe, hrabú a hľadajú potravu na čo najväčšej ploche, ktorú dosiahnu, a lietajú dosť dobre na to, aby preleteli bežný plot a v prípade voľnosti nocovali na stromoch. Tento pud im pomáha nájsť si veľkú časť potravy samy, zároveň však zle znášajú tesné ohradenie.

K ľuďom si hamburská sliepka drží odstup. Vtáky nie sú agresívne, no neradi sa nechajú chytiť či držať a len zriedka skrotnú, preto pôsobia plachšie než pokojné záhradné plemená. Pri cudzích ľuďoch zostávajú v strehu a rýchlo sa rozpŕchnu. V kŕdli spravidla vychádzajú bez problémov, hoci ich temperament môže rozrušiť veľmi pokojné plemená chované na tesnom priestore. Nasadanie na vajcia u nich nie je spoľahlivé, preto zriedka odchovávajú vlastné kurčatá.

Hamburské sliepky sú otužilé a nenáročné, len čo majú dostatok priestoru. Hlavnou výzvou je udržať ich na mieste, pretože ochotne lietajú a pri príležitosti sa vzdialia ďaleko.

Starostlivosť o perie

• Zabezpečte suché miesto na kúpanie v prachu, aby si vtáky samy zvládali vonkajšie parazity.
• Pri bežnej manipulácii kontrolujte bridlicovo modré nohy a chodidlá na svrab nôh a perie na vši.
• Udržujte ružicový hrebeň a lalôčiky čisté; nízky hrebeň lepšie odoláva omrzlinám než veľký jednoduchý hrebeň.

Pohyb

• Umožnite denný voľný pohyb alebo veľký výbeh; toto plemeno je stavané na prekonávanie vzdialeností.
• Ponúknite bidlá a prirodzený kryt, keďže hamburské sliepky radi vzlietajú a nocujú vysoko.
• Podľa možnosti striedajte plochy na hrabanie, aby zostali čerstvé a vtáky zamestnané.

Prostredie

Tesné perie a malý hrebeň im pomáhajú dobre znášať chlad. Pri dostatku tieňa a vody zvládajú aj teplo. Dôležitý je kurín odolný proti predátorom a výbeh so zakrytým vrchom alebo vysokým oplotením, pretože ich letové schopnosti prekonajú nízke prekážky.

Hamburská sliepka je zdatná zberačka potravy, ktorá si stravu dopĺňa hmyzom, semenami a zeleňou, takže nároky na priemyselné krmivo má oproti ťažším plemenám skromnejšie. Napriek tomu nosnice potrebujú vyváženú stravu, aby udržali takmer dennú znášku. Základom jedálnička dospelých sliepok je kompletné nosnicové krmivo s obsahom bielkovín okolo 16 až 18 percent.

Pochúťky a doplnky

Zabezpečte nerozpustný štrk, aby vtáky mohli potravu drviť vo vôlati, a voľne dostupnú drvenú ustricovú škrupinu či iný zdroj vápnika, ktorý udrží škrupiny pevné. Pochúťky ako listová zelenina, múčne červy a malé množstvo obilnín sú v miernych dávkach vhodné, mali by však tvoriť menej než približne desať percent dennej stravy, aby nenarušili vyváženú kŕmnu dávku. Čistá voda musí byť dostupná nepretržite.

Hamburská sliepka je odolné, dlho zavedené plemeno bez rozšírených plemenne špecifických ochorení. Pri dobrom ustajnení a bežnej starostlivosti sa vtáky zvyčajne dožívajú 6 až 8 rokov. Väčšina zdravotných problémov patrí medzi bežné ťažkosti hydiny, ktoré postihujú akýkoľvek domáci kŕdeľ, nie sú teda pre plemeno typické. Malý ružicový hrebeň poskytuje istú ochranu pred omrzlinami. V chladnom podnebí je to výhoda.

Prevencia

• Udržujte ustajnenie suché, dobre vetrané a čisté, aby ste obmedzili dýchacie ochorenia.
• Zabezpečte miesta na kúpanie v prachu a pravidelne kontrolujte vši a roztoče.
• Dodržiavajte plán odčervovania a ochrany pred parazitmi prispôsobený vášmu regiónu.
• Nové vtáky pred zaradením do kŕdľa preveďte karanténou.

Hamburským sliepkam sa darí tam, kde majú priestor na pohyb a kurín, ktorý zabráni prístupu predátorov. Keďže vtáky dobre lietajú a radi nocujú vysoko, ustajnenie by malo ponúkať zvýšené bidlá a výbeh buď zakrytý, alebo oplotený dostatočne vysoko, aby zostali vnútri. Dobré vetranie je dôležité v každom podnebí; vzhľadom na odolnosť plemena voči chladu je v zime dôležitejší prúd vzduchu bez prievanu než vykurovanie.

Kontrolný zoznam pri zariaďovaní

• Kurín odolný proti predátorom, so zabezpečenými dvierkami bez medzier.
• Zvýšené, široké bidlá na nocovanie.
• Suchá podstielka a dostatočné vetranie bez prievanu.
• Zakrytý výbeh alebo vysoké oplotenie, ktoré zabráni odletu.
• Tienené miesto, priestor na kúpanie v prachu a stály prístup k čistej vode.

Vajcia hamburskej sliepky sa vyvíjajú podľa bežného harmonogramu liahnutia kurčiat, teda približne 21 dní. Plemeno spoľahlivo nesadá na vajcia, preto sliepky zriedka samy odchovávajú vlastné kurčatá. Chovatelia, ktorí chcú plemeno rozmnožovať, sa zvyčajne spoliehajú na liaheň alebo na kvočku iného plemena, ktorá sedenie zvládne. Vajcia hamburskej sliepky sú drobné a biele, preto na najlepší výsledok liahnutia vyberajte čisté, dobre tvarované vajcia rovnakej veľkosti.

Postup liahnutia

1. Zbierajte čisté vajcia rovnakej veľkosti a pred vložením do liahne ich skladujte špicom nadol najviac približne týždeň.
2. Pred vložením vajec zohrejte liaheň na stabilnú teplotu a vlhkosť.
3. Do 18. dňa vajcia niekoľkokrát denne otáčajte, aby sa zárodok vyvíjal rovnomerne.
4. Okolo 7. až 10. dňa vajcia presvieťte a odstráňte neoplodnené alebo nevyvíjajúce sa kusy.
5. Od 18. dňa vajcia prestaňte otáčať, zvýšte vlhkosť a liaheň nechajte zatvorenú až do vyliahnutia.
6. Kurčatá nechajte v liahni obschnúť a načechrať perie, až potom ich presuňte do teplého odchovného boxu.