Huacaya

Huacaya je jednym z dvoch uznanych typov alpaky; druhym je suri. Pochádza z andských vysočín Peru a chová sa predovšetkým pre vlákno. Zatiaľ čo suri má dlhé, splývajúce vlasové zámky, huacaya nesie hustý, hubovitý rúno, ktorý rástie kolmo od kože a dodáva zvieraťu zaoblený, vlnatý výzor.

Dospelá huacaya dosahuje výšku v kohútiku zhruba 80 až 100 cm a hmotnosť 55 až 85 kg, čím patrí k väčším chovným vláknovým zvieratám. Je to stádový druh, ktorý zle znáša samotu, a preto chovateľ zvyčajne drží aspoň dve alebo tri alpaky spolu. Plemeno je pokojné a tiché, dorozumieva sa jemným bzučaním a voči ľuďom takmer neprejavuje agresivitu.

Huacaye sú cenené pre vlákno, ktoré je mäkké, ľahké a neobsahuje lanolín prítomný v ovčej vlne. Krepovanie v rúne zachytáva vzduch a hotovej priadze dodáva objem a teplo. Zvieratá sa strihajú spravidla raz do roka a pri jednom strihaní poskytnú niekoľko kilogramov rúna.

Pre koho je huacaya vhodná

Huacaya je vhodná pre malých hospodárov a výrobcov vlákna, ktorí môžu poskytnúť pastvinu, bezpečné oplotenie a spoločnosť iných kamelidov. Pre niekoho, kto chce držať jediné zviera ako domáceho maznáčika, nie je vhodnou voľbou, keďže alpaka potrebuje stádovú spoločnosť. Najlepšie sa hodí pre ľudí, ktorí hľadajú odolné, neagresívne pasúce sa zviera a každoročne získateľné rúno.

Alpaka bola domestikovaná vo vysokých Andách Južnej Ameriky, pričom centrom jej histórie sú vysočiny dnešného Peru. Archeologické a genetické dôkazy poukazujú na domestikáciu z divokej vikuñi pred niekoľkými tisíckami rokov. Chovatelia po mnohé generácie vyberali zvieratá s jemným, hustým rúnom a typ huacaya sa postupne stal v andských stádach prevládajúcim.

Za ríše Inkov malo alpakové vlákno vysokú spoločenskú a hospodársku hodnotu. Jemné látky tkané z kamelidového vlákna slúžili v obchode, odvodoch a ceremoniáloch a stáda boli spravované ako štátny a komunitný zdroj. Kvalitné plemenné zvieratá boli znakom spoločenského postavenia.

Príchod európskych osadníkov v šestnástom storočí tieto stáda narušil. Dovezené ovce konkurovali na pastvinách a veľký počet alpák bol stratený. Pozostatky stád ustúpili na najvyššie pasienky, kde ich quechuaskí a aymarskí pastieri udržiavali po celé koloniálne obdobie aj po ňom.

Od konca dvadsiateho storočia sa alpaky vyvážali z Južnej Ameriky do krajín ako Spojené štáty americké, Austrália, Nový Zéland a časti Európy, kde chovatelia zakladali stáda pre vlákno a plemenný chov. Peru stále vlastní najväčšiu populáciu alpák a huacaya zostáva najrozšírenejším typom na celom svete.

Telo huacaye je kompaktné a pokryté rúnom, ktoré rastie kolmo od kože, čím vzniká plný, zaoblený siluetový tvar. Krk je dlhý a nesený vzpriamene, hlava sa drží hore s veľkými očami a vzpriamenými ušami a nohy i tvár majú kratšie vlákno ako telo. Celkový dojem je vlnatého zvieraťa s mäkkými obrysmi, zreteľne odlišného od hladkého, splývajúceho srsti suri.

Rúno vykazuje vlnité krepovanie pozdĺž každého vlákna. Silné, rovnomerné krepovanie je jedným z hlavných znakov, na ktoré sa zameriavajú sudcovia a chovatelia spolu s jemnosťou, hustotou a jednotnosťou po celom tele.

Rúno a farby

Vlákno huacaye sa vyskytuje v širokom prirodzenom farebnom rozsahu, zvyčajne uvádzanom ako viac ako dvadsať odtieňov od bielej cez svetlohnedú, hnedú, sivú až po sýtu čiernu, pričom sa vyskytujú aj roanové a piede vzory. Biele a svetlé rúna sú obľúbené na farbenie, zatiaľ čo prirodzene sfarbené rúna sa používajú nefarbené. Jemnosť vlákna je najvyššia u mladých zvierat a s vekom zvyčajne hrubne, takže prvé strihy sú spravidla najjemnejšie, aké dané zviera poskytne.

Huacaye majú vyrovnanú a tichú povahu. Ako koristnivé zvieratá sú od prírody ostražité a voči cudzím ľuďom si zachovávajú určitý odstup, no agresivitu prejavujú zriedka. Ak sú zvyknuté na obsluhu, stávajú sa dôverčivými a zo zvedavosti môžu samy pristúpiť k človeku. Pľuvanie sa vyskytuje, väčšinou medzi zvieratami riešiacimi poradie pri žere alebo hierarchiu v stáde, a menej často voči ľuďom.

Plemeno je výrazne spoločenské a potrebuje spoločnosť iných kamelidov. Osamelá alpaka sa stresuje a môže prestať správne prijímať potravu. V rámci stáda zvieratá nadväzujú vzájomné väzby, zdieľajú spoločné miesto na hnojenie a dorozumievajú sa tichým bzučaním a inými jemnými zvukmi. Pri pravidelnom zvykaní od mladého veku sú jemné voči deťom a pokojnému hospodárskemu zvieraťu, no nie sú to maznáčiky na zdvíhanie a neradi znášajú náhle chytenie alebo obmedzovanie pohybu.

Ošetrovanie

• Strihnúť raz do roka, zvyčajne na jar, kvôli zberu rúna a predchádzaniu tepelnému stresu
• Niekoľkokrát ročne zastřihnúť kopytá, keďže rastú nepretržite
• Skontrolovať a v prípade potreby zastřihnúť bojové zuby u dospelých samcov
• Česať len mierne; nadmerné česanie poruší krepovanie a zníži kvalitu rúna
• Sledovať rúno na prítomnosť splstenia, nečistôt a príznakov kožných parazitov

Pohyb

• Zabezpečiť otvorenú pastvinu na každodenné pasenie a pohyb
• Poskytnúť priestor na krátkodobé behy, na ktoré sú zvieratá zvyknuté najmä v mladom veku
• Chovať aspoň dve alebo tri zvieratá spolu, aby sa pohybovali a pásli ako stádo

Prostredie

Huacaye potrebujú bezpečné oplotenie, ktoré ich udrží vnútri a drancovníkov vonku, a tiež tieň a prístrešok pred slnkom, vetrom a prudkými dažďami. Vďaka rúnu dobre znášajú chlad, ale sú náchylné na teplo, preto je v lete dôležitý tieň a prístup k vode. Čistý, dobre odvodňovaný výbeh znižuje výskyt parazitov a problémov s kopytami.

Huacaya je pseudoprzeżuwacz s trojkomorovým žalúdkom prispôsobeným na stravu s vysokým obsahom vlákniny a nízkym obsahom bielkovín. Pastvina a seno z trávy by mali tvoriť väčšinu kŕmnej dávky. Bohaté alebo na bielkoviny bohaté krmivá sú pre väčšinu zvierat nepotrebné a môžu spôsobovať obezitu a tráviace ťažkosti. Čistá voda musí byť vždy dostupná a prístup k vhodným minerálom pomáha predchádzať nedostatkom, keďže alpaky majú osobitné nároky na stopové prvky, napríklad selén a vitamín D, v niektorých oblastiach.

Pochúťky a doplnky

Pochúťky by mali byť malé a nepravidelné; skromné množstvo mrkvy alebo jablka býva väčšinou dobre znášané. Minerálne doplnky je najlepšie vybrať s pomocou veterinára alebo miestneho chovateľa, ktorý pozná pôdu a krm vo vašej oblasti, keďže potreba selénu a iných stopových prvkov sa podľa regiónu líši.

Huacaya je odolné zviera, ktoré sa pri dobrom manažmente dožíva zhruba 15 až 20 rokov. Väčšina zdravotných problémov je preventabilná a súvisí s parazitmi, teplom, opotrebovaním chrupu alebo výživou. Pravidelné pozorovanie zvierat má zásadný význam, pretože alpaky chorobu dobre skrývajú a nemocné zviera môže vyzerať normálne až do chvíle, keď je jeho stav vážny.

Preventívna starostlivosť

• Zaviesť program tlmenia parazitov vhodný pre váš región a pastvinu
• Dodržiavať pravidelné očkovanie podľa harmonogramu veterinára
• Pravidelne udržiavať kopytá a kontrolovať chrup
• Zabezpečiť tieň, vodu a včasné strihanie ako ochranu pred tepelným stresom
• Sledovať telesnú kondíciu pohmatom, keďže rúno skrýva zmeny hmotnosti

Samice huacaye väčšinou dosahujú plemenú zrelosť vo veku 12 až 18 mesiacov, keď dosiahnu primeranú veľkosť, zatiaľ čo samce sa stávajú plodnými neskôr, zvyčajne okolo dvoch až troch rokov. Alpaky sú indukovane ovulujúce zvieratá, čo znamená, že samica uvoľňuje vajíčko v reakcii na páre­nie, nie v rámci pevného cyklu. Plemenná práca sa preto riadi privádzaním samca k samici, nie sledovaním háravosti.

Gravídnosť je dlhá, v priemere asi 11 až 11,5 mesiaca, a takmer vždy prinesie jedno mláďa, nazývané cria. Dvojičky sú zriedkavé. Pôrody zvyčajne prebiehajú počas denných hodín. Zdravá cria vstáva a saje v priebehu prvej hodiny alebo dvoch a zvyčajne sa odstaví okolo šiesteho mesiaca.

Novorodená cria by mala dostať prvé materské mlieko čo najskôr po narodení kvôli imunite. Chovatelia sledujú prírastok hmotnosti v prvých týždňoch a nechávajú criu so samicou a stádom, keďže sociálna štruktúra je dôležitá od samého začiatku.